Prisnil sa mi taký sen. Žaloval ma Monsieur Chien*. Obžaloba znela:
„Tu prítomná anonymná nenávistná nula, skrývajúca sa za anonymný nick Nový Miki, osoba bez štipky empatie, donekonečna omieľa o mne lži a poprekrúcané polopravdy. Že porušujem kódex blogera, som plagiátor a vykrádač zdrojov ba ešte vraj aj klamár.“
„Obžalovaný Nový Miki, ľutujete to?“
„Ctihodný súd, naozaj úprimne ľutujem, že žalobca, VIP bloger a Novinár s 35 ročnou praxou, ocenený Cenou Vysokého komisára OSN, porušuje kódex blogera, spĺňa všetky atribúty plagiátora (ale budeme radšej používať jeho „terminus technicus“ - vykrádač zdrojov) a že klame, prekrúca pravdu, keď mu to vyhovuje, niečo vynechá alebo naopak doplní. Ale čo už ja s tým môžem robiť? Iba to tu, pred slovutným súdom, dokázať. Teda nie ja, Korunný svedok.“
„Nech teda predstúpi Korunný svedok obžaloby aj obhajoby a zároveň žalobca a v jednej osobe, Trojjedinný Martin Dropa!“
* Väčšina čitateľov vie, že Monsieur Chien je Martin Droppa. Z čias, keď ešte bol anonymný nick, ktorými teraz tak pohŕda. Dôvod je jasný. Bol vtedy ešte len škaredá húsenica, ktorá vystrájala také huncútstva. Napríklad, keď už krásny motýľ Martin Droppa napísal blog, húsenica Monsieur Chien mu dal K+. Alebo motýľ napísal recept na vlastnoručne urobené halušky s banánom, doplnený o krásne (samozrejme autorizované) fotografie, húsenica recept pochválila a sľúbila, že ho tiež vyskúša.
Zdá sa vám to smiešne? Nie je. Ale o tom na záver.
* * *
Nuž, tu som sa prebudil. A hľadal obsielku s okrúhlou pečiatkou, ktorú Monsieur Droppa tak často spomína v diskusiách. Nebola tam. Škoda, že to bol len sen.
Ale budeme napriek tomu v procese pokračovať. Monsieur Droppa ako svedok obžaloby bude väčšinou vypovedať štandardne. Blablabla. Ale ako svedok obhajoby bude dokladať písomné svedectvá. V našom prípade printscreeny svojich diskusných príspevkov. Aby sa nedal zatajovať nos medzi očami.
Ešte než začne dôkazné konanie, je dobré si uvedomiť jednu vec. Ide o „búrku v šerbli“. Nikto nikoho nejde odnikiaľ odvolávať (a veď aj odkiaľ, pravda?), nedá sa tu dokazované plagiátorstvo a klamstvá porovnávať s našimi vysokými činiteľmi.
Nevznikajú materiálne škody, iba tie charakterové a morálne. A ani tie nevznikajú, sú tu dávno. Len ich ukážeme v plnej kráse. No teda kráse...
Ale poznáte to, niekedy poslednou kvapkou ten „šerbeľ“ pretečie a nastane príšerný smrad. A minulý týždeň to nastalo.
Obvinený nie som sám. Je nás plná lavica obžalovaných. Ľaľa:
(dodnes nechápem, že som mimo tohto zoznamu. Veď ja sa ostatným Nulám, Podliakom a Špinám nemôžem ani pozrieť do očí...)
A tento týždeň ľaľa po druhé:
(tu som trocha na rozpakoch. Lebo Monsieur Droppa si ma zjavne pletie s nickom Sommernachtstraum2. Čo môže byť druhý dôvod nenávisti Monsieura Droppu k anonymným nickom. A keby sme ešte boli nicky číselné, amentma. Lebo v matematike má náš Monsieur slabinu. Ale o tom neskôr. Poďme pekne po poriadku).
Ešte jedna vec. Monsieurova zástankyňa, diskutérka Otília, zverejnila blog Lečo na nedeľu.
Teraz nejdem rozoberať jeho jednostrannosť a tendenčnosť. V diskusii ale dvakrát vyjadrila želanie:
Trocha odbočím. Posledné dve vety majú obrovskú výpovednú hodnotu. Pani Otília priznala vážne zdravotné problémy. Priznám sa, že som o nich netušil a bol k nej v diskusiách často ironický a sarkastický (nemyslím teraz prezývku Otylá O., na ktorú naráža). Po tejto informácii som sa jej ospravedlnil. Lebo kompulzívna porucha vie človeka „prevalcovať“. ´
Ale tento článok nie je o pani Otílii, spomenul som ju kvôli chvályhodnej snahe obrátiť list a priznaní zdravotných problémov. Za mňa klobúk dole.
Nuž, Monsieur Droppa posúchol a „obrátil list“. V krátkom čase hneď dvakrát. Najprv ako prvý diskutér v mojom blogu o Osvienčime a potom v už spomínanom pojednaní o agresívnych útočníkoch.
Viete, ja pri svojom koníčku (urbex, aj o ňom ešte bude stručná zmienka) občas nájdem starý časopis, ktorý celý špinavý a umastený leží na svojom mieste trebárs 20 rokov. Neberiem ho do rúk, štítim sa, ktovie čo za sajrajt je na ňom, kadejaká háveď sa tam vyskytuje.
Ale keby som mal na výber, prelistovať komplet ten časopis, alebo sa dotknúť listu, ktorý obrátil náš Monsieur, neváhal by som ani chvíľu...
K všetkému sa ale dostaneme. Teraz poprosím o ticho v súdnej sieni, začína pojednávanie.
Odporúčam ešte pred ním prečítať môj Otvorený list. Mnohé je už v ňom zdokumentované, už aj tak máme dnes množstvo materiálu, takže sa nebudem opakovať.
Dôkazné konanie.
Budeme postupovať bod za bodom obžaloby. A popri tom náš zapisovateľ zaznamená atribúty, ktoré vyplávajú na povrch. Budú buď charakterové, alebo odborné (z oblasti žurnalistiky, v ktorej je náš Monsieur ako doma. 35 rokov praxe sa nedá len tak hodiť za hlavu).
1. Monsieur Droppa ako porušovateľ Kódexu blogera. Porušuje ho v mnohých bodoch a opakovane.
Monsieur Droppa vo svojom blogu Nie som plagiátor, nebuďte ani vy vyjadril myšlienku na zmenu Kódexu. Dá sa s tým súhlasiť, lenže pokiaľ platí súčasný, treba ho dodržiavať. Nebudeme puntičkári, v mnohých blogoch sa porušuje. Lenže ak ho flagrantne porušuje niekto, kto sa stal samozvaným Strážcom kódexu, treba si na to posvietiť.
Ak by vás zmiatli citáty pána Paculíka, na ktoré sa Monsieur Droppa v článku odvoláva, treba si uvedomiť jedno. Boli by relevantné, keby boli súčasťou kódexu. Ale nie sú. Ani Monsieur Droppa, ani čitatelia pred príspevkom p. Paculíka o tejto interpretácii nemohli nič vedieť.
A už len na okraj. Pán Paculík okrem iného píše:
„Článok ako taký neporušuje žiadny autorský zákon, no čitateľa zavádza tým, že na konci článku nie je presne uverejnený zdroj textu. Na toto bol bloger upozornený a bude musieť dať svoje články do poriadku."
Myslíte, že autor dal články do poriadku?
No asi takým spôsobom, ako keď vodiča zastaví hliadka a upozorní ho na ojazdené pneumatiky. Tie vodič vymení, ale vie, že má aj nefunkčné brzdy, klaksón, stierače, deravý výfuk... S tým ale už neurobí nič.
Pán Paculík je vyťažený, skontroloval zrejme náhodne pár blogov, upozornil Monsieura Droppu na ne a verím že Monsieur ich opravil, teda zdroje doplnil. Priklad som uviedol v Otvorenom liste.
Jednalo sa o blog Zmyslami listovať v Knihe snov , ktorý celú „búrku v šerbli“ odštartoval (tomu blogu budeme ešte venovať pozornosť). Na ostatné sa vykašľal.
A propos. Keby vtedy, po prvom upozornení, pán Droppa povedal "sorry, spravil som chybu, opravím ju", žiadna "kauza" dnes nemusela byť. Lenže on tvrdohlavo húdol svoje a verbálne napádal svojich oponentov.
Ešte aj po Otvorenom liste bola šanca. Dal som návod. Stačilo pokojne blogovať (hoci aj plagiáty, každému by to bolo šumafuk), ale hlavne slušne diskutovať. Žiaľ, ani jedno sa nestalo...
Takže "kauza" pokračovala ďalej. Ja sám som ho upozornil na 8 blogov, kde napriek evidentnému prevzatiu tlačových správ vydáva texty pod svojim menom bez citácií zdrojov, gumbo2 už v diskusii k predmetnému blogu upozornil na ďalší:
Pre istotu ešte dnešný printscreen, keby Monsieur Droppa chcel niečo „last minute“ dopĺňať:
(vidíte tam okrem linku na festival niekde citovanie tlačovej správy SFU? Ja nie, ale ja mám zrakové problémy).
No a teraz porovnajte:
A navyše, keď už sa Monsieur Droppa unúva a cituje zdroje, tak niekedy úplne šlendriánsky, ako upozornil diskutér slony v diskusii pri ďalšom blogu:
Keď už máme otvorený blog Nie som plagiátor, nebuďte ani vy, pozrime na jeho úvod:
Nechajme bokom, že Monsieur o mne tvrdí, že píšem o ňom „polopravdy a lži“. Bez uvedenia čo len jednej konkrétnej. Blablabla. A prečo som ho nekontaktoval? A prečo by som ho mal akože kontaktovať?
Všetko, o čom som písal, bolo podložené jeho blogmi a diskusnými príspevkami. To ako by som kontaktoval majiteľa domčeka a diskutoval s ním o jeho farbe.
Navyše vieme, ako Monsieur Droppa zneužíva osobnú korešopondenciu, aj keď v mojom maili by neboli žiadne kompromitujúce informácie.
Predvčerom v slabej chvíľke som napriek hore uvedenému chcel Monsieurovi Droppovi ten mail napísať. Ale pozrel som na blogovisko, a tam našiel čerstvé Agresívne útoky.
A rozpísaný mail šiel do koša.
Paradoxne, s úvodom blogu som sa stotožnil.
„Človek až žasne, čo všetko dokážu posplietať ľudia s večnou penou agresívnej nenávisti okolo úst a na klávesniciach počítačov.“
Len by som dodal, že hlavne tí, ktorí majú na klávesnici zodraté ľavé CTRL, C a V.
No ale sme sa trocha zahovorili. Takže sa vráťme ku kódexu blogera.
Porušenie prvé.
Citát z Kódexu:
Bloger nesmie zverejňovať informácie nepravdivé, polopravdivé, neúplné alebo také, ktorých pravdivosť si nemohol dostatočne overiť, najmä pokiaľ by mohli poškodiť iné osoby alebo skupiny osôb. V prípade konfliktných tém musí bloger poskytnúť primeraný priestor všetkým stranám a ich argumentom. V prípade porušenia tejto povinnosti si prevádzkovateľ vyhradzuje právo na odstránenie textu.
Dôkaz porušenia:
Už spomínané blogy:
Monsieur Droppa nielenže zverejňuje informácie nepravdivé, polopravdivé, neúplné (to práve priebežne dokazujeme) ale aj hrubo napáda a poškodzuje iné osoby. Bez debaty sa jedná o konfliktnú tému.
Poskytol autor primeraný priestor všetkým stranám a ich argumentom? Neposkytol.
Zbabelo (ako je u neho zvykom) neotvoril diskusiu. Výhovorky, že sa jedná o súkromný blog neobstoja, žiadna taká výnimka v kódexe nie je.
Porušenie druhé. Extra závažné.
Bloger nesmie zneužiť udalosti a výpovede, ktorých bol svedkom, pri zbieraní informácií nepoužíva nátlak a nezamlčiava informátorovi svoj autorský zámer. Nezverejní bez súhlasu autora časti osobnej korešpondencie.
Dôkaz z diskusie pod blogom Ach tie biomatky:
Tu by mohol bloger namietať, že nešlo o jeho blog. Lenže je bloger. A mal by kódex dodržiavať aj v diskusiách. V každom prípade to svedčí o jeho charaktere.
Keď už sme pri tejto téme, Monsieur Droppa sa často ohradzuje, že diskutéri napádajú jeho rodinu a blízkych. Ja osobne to nikdy nerobím a nielen u Droppu, rodina je pre mňa posvätná. Môžem spochybňovať Dropove charakterové a novinárske kvality, ale o jeho rodine nebudem písať nikdy. To je podľa mňa už absolútne argumentačné dno, ešte aj mafiáni rodinu ctia.
Nuž ale Monsieur Droppa nám aj k tejto téme predkladá dôkazy.
Najprv sa sťažuje už v spomínaných „Agresívnych útokoch“:
„Povedal som si, že nebudem reagovať na donekonečna omieľané lži a poprekrúcané polopravdy o mne, dokonca o mojej rodine, ktoré produkujú tu, na webe SME, osoby bez štipky empatie a hlavne bez záujmu zistiť si, ako sa "veci" naozaj majú.“
Určite si ale zistil pred napísaním žlčovitého príspevku, ako sa „veci majú“ u diskutéra Nachtmanna:
Alebo ďalší konflikt s Mirom Pernišom:
Žiaľ, čo presne napísal na adresu rodičov Mira Perniša sa nedozvieme. Ale z jeho reakcie si vieme mnohé domyslieť.
Tento človek, Monsieur Droppa, bude nariekať, že niekto sa obúva do jeho rodiny. Ja si taký príspevok nepamätám. Ale tých, kde on hrubo uráža rodiny iných, je mnoho. Tieto dva sú len príklad.
Porušenie tretie. Mnohonásobné.
Citát z kódexu:
Ak bloger uverejní chybnú alebo neúplnú informáciu, je povinný uviesť ju na pravú mieru doplnením pôvodného alebo uverejnením nového článku.“
Dôkaz porušenia: viď vyššie uvedený príklad blogu zo 6.6.2020.Neúplnou informáciou je neuvedenie zdroja.
Takých blogov viem uviesť aspoň desať. Nie je ale priestor.
Porušenie štvrté. Mnohonásobné.
Citát z kódexu:
Kým prevádzkovateľ písomne nepovolí výnimku z tohto pravidla, bloger nesmie do systému vkladať texty, ktoré už predtým zverejnilo iné médium (vrátane iných internetových stránok), alebo ktoré už ponúkol na zverejnenie inému médiu. Výnimku z tohto pravidla majú vlastné texty blogera, ktoré už zverejnil na inej svojej osobnej (súkromnej) webovej stránke (pod osobnou stránkou sa nemyslia blogy na idnes.cz, lidovky.cz, blog.pravda.sk a pod.).“
Dôkaz porušenia: ako pri druhom porušení.
Otázka znie, či Monsieur Droppa kódex porušoval vedome alebo nevedome.
A neviem, čo je pre neho horšie.
Lebo ak vedome, svedčí to o pokrivenom charaktere.
Ak nevedome, o „odborných novinárskych kvalitách“.
Takéto základné vedomosti o citácii zdrojov musí mať už študent žurnalistiky po prvom semestri.
Na ďalšie tri porušenia platia tie isté dôkazy, ako pri treťom a štvrtom.
Porušenie piate, šieste a siedme. Mnohonásobné.
Citáty z Kódexu:
* Bloger nesmie uverejniť pod vlastným menom cudzí text alebo jeho časť, platí to aj pre prípady, že text prevzal a preložil zo zahraničného zdroja. Zákaz platí aj pre texty, pri ktorých autor nie je známy - napríklad tie, ktoré dostal e-mailom.
* Bloger je povinný uvádzať zdroje svojich informácií, najmä pokiaľ nimi sú iné médiá.
* Pokiaľ je zdrojom informácie internetové médium, súčasťou citácie zdroja musí byť aj internetový odkaz na článok, z ktorého bloger čerpal. Odkaz na hlavnú stránku média je prípustný, ak nie je možné odkázať priamo na konkrétny článok.
Porušenie ôsme.
Citát z kódexu:
Autor nesmie zakázať diskusiu k článku, ak do nej už pribudol aspoň jeden príspevok, resp. k článku na titulke.
K preventívnemu zakázaniu diskusie ešte pred zverejnením článku môže bloger vo výbere blog.sme.sk prikročiť len výnimočne, ak o to vopred požiada administrátorov, ktorí to posúdia. Ak bloger diskusiu zakáže bez toho, administrátori môžu rozhodnúť o vyradení takého článku alebo celého blogu z titulnej stránky.
Dôkaz porušenia:
Blog Monsieura Droppu, ktorým to všetko začalo, Zmyslami listovať v Knihe snov
Vidíte tam diskusiu? Ja nie. Ale bola. Ľaľa tu.
Zďaleka nielen jeden príspevok...
(toto porušenie som ochotný odvolať, ak pán Droppa preukáže, že má povolenie od administrátorov na zakázanie diskusie).
No ja myslím, že stačilo.
Aj Krista Bendová by dala ďalšieho Osmijanka.
Lenže ona svojimi rozprávkami rozdávala radosť. Pri tejto sérii by prišlo deťom zle. A obávam sa, že nielen deťom...
Ale pristavíme sa ešte pri jednom bode Kódexu. Ten nám ale bude citovať sám Korunný svedok. Ale k tomuto bodu predložil ešte niekoľko písomných dôvodov, kde dokazuje, ako ho to trápi.
Monsieur Droppa ako Strážca kódexu. Hlavne zdrojovania fotografií.
... ale aj textov. Čerstvo po prevalení vlastného plagiátorstva. To bol vlastne „spúšťač“ môjho Otvoreného listu. Stalo sa to v blogu Jozefa Kmeta.
Pripomienky v diskusii u blogerky Šimunekovej:
(bavíme sa o fotografiách. Hoci Monsieur Droppa od nej žiadal aj zdroje, kde zistila nadmorskú výšku Devínskej kobyly či dátumu otvorenia vyhliadkovej veže...)
99 zo sto čitateľov pochopí, že pani Šimuneková si obuje vibramy, na krk zavesí fotoaparát a kráča desiatky a stovky kilometrov. A zo svojimi zážitkami sa podelí. Týchto 99 chápe, že ide o jej vlastné fotografie. Jeden to nepochopí. Možno myslí, že niektoré sú jeho. No nie sú. Pani Šimuneková nefotografuje „vlasteneckých turistov“ v tričkách Slovenskej pospolitosti.
Dokonca napadol aj redakciu (popritom ukázal aj svoju žiarlivosť. Na printscreen sa dostala aj reakcia ďalšieho diskutéra)
Pripomienku ku mne (vyberiem z príspevkov len časti, týkajúce sa fotografií. Nech sa teraz nerozptyľujeme):
Nuž, učil som sa o iniciálkach a veľkých písmenách. Ale teraz som sa dozvedel aj niečo nové. Internetovú doménu Madagaskaru. K "akémusi Novému Mikimu" sa dostaneme neskôr. Nezabúdajme, že sa pýta bývalý "akýsi Monsieur Chien".
Teraz necháme odcitovať danú pasáž Kódexu priamo Korunného svedka:
Nuž, ako to je?
Čítajme s porozumením túto vetu:
„Vo všetkých prípadoch je bloger povinný uviesť pôvodný zdroj, odkiaľ obrázok (alebo iný predmet práv tretích osôb) pochádza (uviesť ako zdroj slovo internet nestačí).“
Čiže: uviesť zdroj je bloger povinný len ak sa obrázok týka práv tretích osôb. Pri vlastných fotografiách Kódex túto povinosť neukladá.
Ak by to jednému zo 100 stále nebolo jasné, pozrime sa, čo hovorí o autorských právach wikipédia:
(Viem, Monsieur Droppa nemá wikipédiu rád. Možno v nej nevie hľadať. Tak ja mu predmetnú stať vyhľadám:)
Výhradné osobnostné práva
· Právo na označenie diela – patrí k jednému z najvýznamnejších práv autora. Ide o právo označenia autorovho výsledku tvorivej činnosti a to menom, krycím menom alebo ho môže neoznačiť vôbec. Autor je oprávnený požadovať toto označenie/neoznačenie od všetkých používateľov tohto diela. Toto platí aj pri dielach na internete, najbežnejšie značkou ©.[5]
[5] Miščíková, Renáta, 2006. Internet a práva autorov. In: Zborník z konferencie Duševné vlastníctvo na Slovensku VI. Banská Bystrica: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, 2006, s. 52-64. ISBN 80-88994-52-7.
V súlade s Kódexom blogera a Výhradnými osobnými právami Autorského práva označuje Monsieur Droppa svoje fotografie céčkom, menom a priezviskom, ja krycím menom –mg- (podľa 99-tich zo 100 dostatočne zrozumiteľným) a pani Šimuneková neoznačuje vôbec.
Všetko je OK a plne legitímne.
Ešte za totality, v humoristickom Dikobraze (o ktorom sa Monsieur Droppa niekde v diskusii vyjadrili so značným dešpektom, hoci v rámci možností dosť vypovedal medzi riadkami fejtónov aj kreslenými vtipmi a medzi jeho prispievateľov patril aj Miloslav Švandrlík, autor legendárnych Černých baronov) podpisoval svoje ilustrácie Bohumil Ceplecha obrázkom jazvečíka (s malým j). To len taká zaujímavosť pre milovníkov psíkov.
Týmto by som bol rád, keby Monsieur Droppa prestal otravovať v diskusiách so zdrojovaním fotografií.
Mimochodom. V jednom z poučujúcich diskusných príspevkov Monsieur Droppa píše:
Konkrétne:
„... počítačový program bude vkladať jej meno a priezvisko i s copyrightom do každého záberu. Tento jednoduchý úkon na počítači zvládne aj analfabet-ka v programovaní“.
Okrem toho, že už vieme, že nie je nutný žiaden „kopírajt“, zaujalo ma jedno.
Ja si myslím, že aj „analfabetko v programovaní“ by si všimol, že editor už vkladá slovíčko „Foto“. Najprv som myslel, že je to mojim dvojitým videním. Ale to by som videl Foto Foto © © Martin Martin Droppa Droppa. No spánombohom. No spánombohom.
To © © by aspoň foneticky dávalo zmysel. Otravný ako mucha cécé...
(teraz nedebatujeme o tom čo je na fotografii a ako to Monsieur Droppa komentuje. To príde neskôr. Teraz je to o „kopírajte“).
No, ale pojednávanie je už dosť dlhé, účastníci sú už unavení.
Prerušíme pojednávanie, pokračovanie predpokladáme v stredu podvečer.
Pravda, ak nám to redakcia nestopne...
Dnes sme stihli prvý bod – porušovanie Kódexu blogera.
Ostatné už pôjdu snáď rýchlejšie. Monsieur Droppa ako:
2. Vykráda zdroje bez citovania, čiže je plagiátor (vlastne už je dokázané)
3. Zavádza čitateľa, klame, prekrúca pravdu vyberaním iba „hrozienok“ z koláča informácií, či naopak pridávaním faktov, ktoré tam nikdy neboli.
Trocha sa ešte pristavíme pri Agresívnych útokoch.
A na záver pôjdeme do kina Lumiér, kde si ukážeme, prečo Monsieur Droppa nemá rád anonymné nicky. Výnimočne bude povolená kola aj čipsy. A vďaka šachovnicovému sedeniu aj vyloženie nôh.
Teda zatiaľ podmienečne „do čítania“.
