Takže pramene budú dva a ani prvá časť nie je celkom pravdivá.
Áno, seriál, kde sme sa venovali jednotlivým hrám, dnes uzavrieme. Ale mám ešte jeden rest, ktorý som avizoval včera. A to zdravicu zajtrajšiemu jubilantovi, Zdeňkovi Svěrákovi.
Napokon som tento zámer prehodnotil. Zdravica samozrejme bude, ale zajtra, v deň narodenín Maestra. Dnes by sa tu trocha "stratila". Zajtra bude mať priestor v samostatnom Epilógu. Ktorý bude venovaný principálom Divadla Járy Cimrmana.
Prvý z nich (nerobím hierarchiu, beriem to podľa veku a abecedy zároveň), Ladislav Smoljak, je už žiaľ dvanásty rok v Českom nebi. S ním aj niektorí členovia súboru, takže možno už hrajú Járove hry aj tam.
Druhý, Zdeněk Svěrák, nám bude (pevne verím) robiť radosť ešte dlhé roky. Myslím, že v Českom nebi ho zatiaľ ešte nepotrebujú ani na Záskok.
Dnes pôjdeme rovno na vec, aby som stihol pripraviť aj zajtrajšiu zdravicu.
(a teda po presunutí zdravice to dnes bude "briefly", ako by povedal bratr otec Cyril Metoděj :-)
Ešte jedna poznámka.
Keďže dnes sú na "programe" mne veľmi blízke hry, moje top hlášky budú výhradne videá z YT. Totižto pokojne by som mohol z nich vybrať náhodne akékoľvek pasáže, pre mňa sú top hlášky obe hry komplet. A vidieť a počuť je predsa len iný zážitok, ako čítať prepísaný text.
Popis k obrázku v titulke programu:
Rožmitálsky rodák Ota Plk působil v roli Vlasty tak přesvědčivě, že byl nejdenou při odchodu z divadla obtěžován
Popis k obrázku v programe:
Hercům své kočovní společnosti dopřál Cimrman třídenní kurz grimas, na který pozval slavného grimasistu Rudiho Menzla. Ten proslul zejména grimasami „Roztržitý profesor“, „Utopenec“ a „To jsem blázen“. Na snímku předvádí Rudi Menzel jednu z nejtěžších kreací „Shnilý brambor s dvěma očky“.
Stručný obsah (pointa)
V tejto hre je štandardná štruktúra trocha narušená. Okrem seminára je v prvej časti zobrazený aj príchod slávneho herca Karla Infelda Prácheňského, ktorý prišiel na záskok až z Plzne.
Prvotné nadšenie súboru so stretnutia so slávnym hercom naruší fakt, že padne na neho polovica ich honorárov. Ale ako jeden z nich poznamená, s Prácheňským by hral aj zadarmo. Vzápätí sa dozvie, že sa mu túžba vyplní, lebo ako im oznámi primcipál, druhá polovica honorárov padne práve na cestu Karla Infelda z Plzne...
Oveľa väčšie problémy nastanú v samotnej hre, keď za ukáže, že veľká hviezda nemá hru vôbec naštudovanú, pletie si postavy, každú chvíľu uniká do do iných hier (Maryša), takže jeho prešľapy musí naprávať zvedavý invalida Jirka Karásek, ktorého hrá sám principál.
Obsah hry sa napriek tomu darí ako tak udržať (v hlavnej úlohe je zámožná Vlasta, o ktorú sa uchádzahú podruh Bárta, zaľúbený do nej od detstva a šikovatel Volgeltanz, ktorý verbuje mladých mužov na vojnu a Vlastu spoznal len dnes a hneď z toho bola láska na prvý pohľad... Nakoniec ale vysvitne, že Vlasta je vlastne Vlasta - teda nie je dievča, ale chlapec, ktorého v prevleku chcela matka zachrániť práve pred narukovaním do armády. Šikovateľa Volgentanza to ale neodradí...)
Z už spomínanej výpravnej publikácii o Járovi Cimrmanovi pripájame vzácny originál s hereckým desatoro:
Zo zvukovej kroniky:
Záskok bola prvá hra, ktorú S + S písali ako prvú bez cenzúry. Nápad z kočovným divadlom považovali za mimoriadne šťastný, tieto spoločnost boli typické pre obdobie, v ktorom žil Jára Cimrman.
Pôvodne chcel Láďa Smoljak , aby sa dej odohrával v šatni. Zdeňkovi by ale chýbalo javisko a tak nápad prehodnotili. Pointa hry je v "kazení deja" a tak ju aj zo začiatku písali. Neskôr ale pristúpili k tomu, že hru napísali tak, ako má byť správne a až následne ju "kaziť".
Tiež padla otázka, ako pristupujú k postavám, v ktorých alternujú, či sa navzájom inšpirujú, či od seba "kupujú" niektoré nápady. Priznali, že niektoré áno ale iné nie. Napríklad v triednej knihe Zdeněk nekúpil plačlivý výraz riaditeľa Láďu a napríklad v Záskoku je legendárne číslo, keď Zdeněk vezme z kulís jablko a začne ho jesť. Toto Láďa "nekúpil".
V tejto kapitole herci mimo iného vysvetľujú, kde brali mená svojich postáv. Priznali, že častou inšpiráciou sú náhrobné pomníky.
Upustili od prvoplánovo smiešnych mien (Hnipírdo), ich postavy majú civilné mená (Jirka Karásek, Vavroch či asi najslávnejšie Sváťa Pulec...). Meno im ale musí "zachutiť" a k postave sadnúť.
Hlavný hrdina Záskoku nemá ale celkom "tuctové" meno. Dodal ho Petr Brukner, ktorý mal v príbuzenstve nositeľa tohoto mena a bol naozaj herec.
Záskok ako jediná hra splnila sen Járy Cimrmana a bola dvakrát uvedená v Národnom divadle.
Top hlášky (môj výber z YouTube):
(použité videá na YT zoradila Karolína Křížová)
Po príchode Karel Infeld Prácheňský skúša akustiku. Replika sa mu ale nepozdáva.
"V Českých Budějovicích by chtěl žít každý"
Vraj herec, hrajúci Vlastu, nemá talent...
Karel Infeld často uniká z textu...
Najprv sa ocitne v hre Maryša...
... a potom recituje Volgu (postava, ktorá sa v hre ale neobjaví, sa volá Helga, čo majstra foneticky zmiatlo)
Nebožka (ona teda ešte celkom nebožka nie je) podpisuje závet vlastnou rukou. To je trocha problém, lebo spolu s manželom (za ktorého práve zaskakuje Prácheňský) utiekla od súboru. Za ňu záskok nie je , ale pricipál si poradil....
Dilemu, kto je dedič, vyrieši ráčkovanie.
Popis k obrázku v titulke programu:
Výřez z obrazu E. Boháče „Apoštolové české řeči“
Popis k obrázku v programe:
Rytina z roku 1869 zobrazujíci jihočeskou obec Husinec při oslavách půltisícího jubilea Husova narození. Husinec i jeho rodák měli špatnou zkušenost s ohněm. Obec několikrát vyhořela.
Stručný obsah (pointa)
V poslednej hre sa opäť stretávame s klasickou štruktúrou. Seminár sa ale od predchádzajúcich hier predsa len trocha líši. Totiž v hre sú historické fakty a udalosti, ktoré bežnému publiku nemusia byť známe. Preto je tentoraz seminár aj náučný, kde sa objasňujú niektoré historické súvislosti, na ktoré sa hra odvoláva.
Samotná hra sa odohráva v nebi, kde sa vzhľadom na vojnové udalosti rozširuje Česká nebeská komise z troch pôvodných členov (sv. Václav, J.A.Komenský a praotec Čech) rozširuje na 6. Postupne sú prijatí Karel Havlíček Borovský a Jan Hus. Pri šiestom členovi nastane problém, keďže Komenský presadzuje "ženský prvok", konkétne Boženu Němcovú. Narazí však práve na novoprijatého Jana Husa, ktorému prekáža jej nemravný život s milencami. Nakoniec ako kompromis prímu jej literárnu postavu Babičku, ktorá má v údolí "sochu v doživotní velikosti".
Následne komisia rieši, koho prijať do neba (B.Smetana, K.Sabina) a hlavne českých vojakov, z ktorých po dezercii sú mnohí na druhej strane frontu...
Zo zvukovej kroniky:
Keďže v čase nahrávania zvukovej kroniky ešte České nebe nebolo hotové, pomôžeme si aj v tomto prípade portálom YouTube.
Najprv sa vyjadria obaja principáli ešte "za čerstva".
Následne herecký bard súboru a jeden zo zakladateľov divadla Miloň Čepelka, keď už mali nejakú tú sezónu za sebou.
Top hlášky (môj výber z YouTube):
Ešte pred hláškami si pozrime upútavku na premietanie vsieti kín CINEMAX v Čechách ja na Slovensku (Česk nebe je jednou z hier, ktoré sme videli naživo dvakrát a ešte aj v kine. A Zdeněk vraví pravdu, mali sme aj drink :-).
No a teraz si poďme predstaviť členov komisie.
Praotca Čecha a Babičku uvidíme v dvoch hudobných alternáciách.
Do komisie prichádza Karel Havlíček Borovský.
Jan Amos Komenský rieši geometrické obrazce.
Mistr Jan Hus rieši iné problémy...
Prichádza kontroverzný maršálek Radecký.
Tu si predstavíme vizuálne aj ostatných členov komisie, svätého Václava a K.H.Borovského.
Trocha osobne (zhrnutie)
Čo dodať osobne, čo ešte nebolo povedané?
Keď sme 3. októbra, necelé 4 mesiace od úmrtia Láďu Smoljaka zasadli do hľadiska havířovského kulturáku, nevedeli sme, čo nás čaká.
Postupne sa vykryštalizovala partia nadšencov, ktorí autami či vlakmi (väčšinou do Prahy) navštevovali divadlá a kultúrne domy v Prahe a na Morave (hlavne teda v Ostrave, kde mi zlatá pani Beránková vopred zavolala, že prídu Cimrmani a rezervovala miesta na balkóne vľavo :-).
Zloženie skupinky sa obmieňalo (niekoľko predstavení sme preto podaktorí - ja vždy -videli aj dvakrát). Skoro vždy sme po skončení vtrhli do šatne po autogramy či spoločné foto. Súbor nermal hviezdne maniere a vždy nás prijal, raz nám knižky podpisoval Petr Brukner v trenírkách, čo sa ešte nestihol prezliecť a sám principál sa s nami fotil "po strništi bos" :-).
Časom nás už identifikoval a vítal slovami: "Á, slovenská delegace je tady. Jakápak byla cesta?"
Ale pózovali s nami aj ďalší herci.
Maratón všetkých hier napokon okrem mňa absolvovali moja manželka a syn (dcérke to skomplikovalo štúdium v Londýne :-) a kolega Ľubo.
Posledná hra bola 2. marca 2014 Posel z Liptákova v Zábřehu ("mimo súťaž" ešte 10. októbra 2014 opäť České nebe v Ostrave).
Keď teda zarátame aj mimosúťažné predstavenie, tak okruh z Havířova do Ostravy, alebo teda z Českého nebe do Českého nebe trval štyri roky a pár dní.
Páni herci, a pán Svěrák zvlášť, za tie úžasné zážitky ĎAKUJEME!
Jeden plus jeden prameň.
Pôvodne tu mal byť len jedn prameň. Knižka Radka Laudina: Křížem krážem po stopách Járy Cimrmana.
Ponúka naozaj zaujímavé destinácie, niekedy pár určite navštívim (v okolí Prahy ich je celkom dosť)
A tu sme mali skončiť.
Lenže dnes (vlastne už včera) som obdržal od manželky meninový darček. Aj mala obavy, či ho už pri mojom zaujatí Cimrmanmi už nemám (konzultovala aj s deťmi).
Je od toho istého autora, a napodiv ju nemám (teda teraz už áno :-). Vedel som o nej, ale myslel som, že to bude len rozšírené vydanie. No nie je. Veď aha:
Nabudúce
Tento blog mal byť včera (nestíhačka... Nezachránil by to ani meškajúci letný čas. Možno tak na Floride spĺňa toto kritérium...)
Tak či tak, dnes oslavuje narodeniny jeden z pricipálov DJC.
Pricipálom bude venovaný Epilóg seriálu.
( a pomôžeme si aj literatúrou)
Pricipál, už dvanástym rokom v Českom nebi:
A principál "jubilující", ktorý nás (pevne veríme) ešte roky bude baviť. Do Českého neba ho nepustíme ani na Záskok :-)
A bude aj sľúbená
