Tak som si pri jednom venčovaní beštyje po našom sídlisku všimol, koľko je na našej trase pieskovísk. A hoc slúžia najmä letným radovánkam, žijú aj teraz v jeseni. Pravda, deti už nie sú v letných outfitoch, ale patrične zababušené. A čo ma fascinovalo najviac boli zdieľané hračky.
Deti si skrátka svoje kýbliky po skončení nevzali domov, ale nechali na "pracovisku". To za môjho detstva ani detstva mojich ratolestí nebývalo.
Ale má to nesporné výhody. Dieťa má podstatne širší výber hračiek a tiež sa domov nenanosia haldy piesku. Teda na hračkách, na topánočkách a šatočkách iste áno...
Tak som si jedného dňa nachystal objektív a urobil trip po pieskoviskách v čase, keď tam už neboli detváky (veď GDPR :-) a ešte bolo jakž takž svetlo.
Nuž, milé čitateľky a čitatelia, vráťme sa spoločne na chvíľu do detských čias...
Pieskoviská pieskovaté.
Najväčšie a najbohatšie. Kráľovstvo mobility.
Štvorkolky pripravené odviezť malých pasažierov...
Pracanti. Niektorí už "mimo služby"
Zvieratká, ovocia a trocha netradičná doprava.
A hračiek ubúda... Stolička, zasa bager a traja bagristi :-)
A ešte jedno chudobnejšie. Ale s ťažnou vežou.
Požiarnické pieskovisko.
Traja "jednohračkovci". Lavičky však nechýbajú.
Pieskoviská bez piesku.
Bio(bez)pieskoviská.
Štrk a črepy.
A to je pre dnes všetko...
Ak máte záujem o predchádzajúce je-sen-né scenérie, choďte na Rázcestník v závere (súvisiaci článok)
