Tých sa "urodilo" najviac na prelome rokov 2020 - 2021, keď sme boli rodina komplet pohromade a hlavne mladí nás "dokopali" do prírody. Samozrejme, vedúcim výpravy bol spravidla náš hafan Bilbo, familiárne zvaný beštyja.
Nuž a na týchto potulkách sme z času na čas narazili na malé kaplnky, kríže, sošky svätých alebo anjelov umiestnené priamo v lese alebo pri cestičkách či na lúkach. Nuž som ich zosumarizoval, pridal pár aj z budúcich blogov. A podnikol som aj jednu minivýpravu, kde úspechom bolo, že som vôbec trafil kam som chcel*. A druhým úspechom, že som sa neskrbáľal z prudkého kopca na príjazdovú cestu k nemocnici**.
* moja orientačná schopnosť je v mojom okolí legendárna. Pred pár rokmi, keď som na sídlisku býval snáď len pol roka, šiel som od bratranca z toho istého sídliska niečo zobrať domov. Bežal som ako o dušu, až som po 10-tich minútach zistil, že stojím opäť pred jeho vchodom. Pre mňa nie je najväčším zázrakom automobilu ABS, klíma či tempomat (o autách, čo miesto klasických budíkov tachometer - otáčkomer a poctivých tlačidiel majú grandiózny displej, ovládanie ktorého odpúta pozornosť od cestnej premávky ani nehovorím), ale jednoznačne navigácia. Aj keď... Raz, v kraji kde nič nie je, ma táto pomocníčka doviedla cestičkami - necestičkami na akúsi lúku, kde láskavo zhasla. Nebudem to celé opisovať, dodatočne sme zistili, že sme šli po cyklotrase...
** objekt, ktorý som hľadal - a našiel, bol na pomerne prudkom kopci, kde bola pokosená tráva. Po tom nepohrabanom sene sa nádherne šmýkalo, takže som sa štveral kadejako, často štvornožky. Útechou mi bolo, že ak sa zošuchnem, tak dopadnem na príjazdovú cestu kúsok od nemocnice, kde sanitky nemajú ďaleko :-)
Nuž, poďme na malú prehliadku.
Kaplnky a kríže kmeňové
Tieto sú umiestnené priamo na kmeňoch. Už na prvej zmapovanej výprave na Ostré, keď sme porušili okresný lockdown, sme naďabili na oboje - kaplnku aj kríž.
Na prelome rokov sme ďalšiu kaplnku našli cestou na Žihľavník a kríž na túre na Skalky.
Nech sa páči:
V Terchovej.
Typickými predstaviteľmi cirkevných skulptúr sú kalvárie. V okolí je známa v Rajeckej Lesnej, ktorej atraktivita sa zvýšila po inštalovaní najväčšieho slovenského vyrezávaného Betlehema (niekedy možno zdokumentujem aj túto oblasť). My sme navštívili v rámci okresného lockdownu veľmi netypickú krížovú cestu nad Terchovou. Malá "ochutnávka":
V Terchovej sme ešte navštívili rozhľadňu. Kúsok od cesty nás upútal kríž z roku 1923.
Orava, Kysuce a jedna z Lúčok
Začnem kaplnkou sv. Jozefa na konci Lúčok, kde sme s manželkou podnikali v rámci liečebného pobytu krátke výlety (spracované celkom v 4 článkoch).
Oravsko - kysucké kaplnky súvisia so školou, kde učím. Oravská priehrada bola v rámci tembuildingu (ako by sme to po slovensky? Kolektívbudovania? :-), ktorý bohato naplnil moje očakávania. Navštívili sme Slanický ostrov umenia, kde je dominantou zachovaný pôvodný slanický kostol Povýšenia sv. Kríža z 18. storočia (pôvodne ako kaplnka, v roku 1843 bol prestavaný na kostol s dvoma vežami). Ostrov slúži ako galéria ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne.
Zobrazené objekty sú vybrané kaplnky so soškami svätých z dielní slovenských kamenárov, o ktorých sa zachovali správy v listinách z 18. a 19. storočia na západnom Slovensku, v okolí Piešťan a na severnom Slovensku v regióne Orava (wikipédia).
Poslednou v tejto sekcii je kaplnka ukrytá medzi stromami v Starej Bystrici. Objavil som ju na prechádzke s deťmi na konci školského roka.
Ešte dva kríže pred anabázou.
O anabáze píšem ďalej. Symbolizujú ju dva kríže.
Prvý v nemocnici, kde myšlienka na anabázu vznikla. A druhý pred hypermarketom, kde anabáza začína.
Štart anabázy za soškami nad špitálom.
Už dávnejšie som si všimol súsošie, pripomínajúce mi kalváriu, neďaleko štvorprúdovky z ktorej sa odbočuje do nemocnice. V poslednom čase túto inštitúciu navštevujem častejšie, ako by som si želal. V súvislosti s touto témou ma napadlo zakomponovať ju do nej.
Nápad to bol momentálny, bez prípravy. Napríklad miesto tenisiek som mal vzdušné poltopánky z hladkou podrážkou. Nuž, zaparkoval som nepredpisovo ignorujúc pruhy vyznačujúce parkovacie miesta (tieň je tieň) na najbližšom špitálskom parkovisku a začal som špekulovať, "kudy kam"...
Tak takto nie. Nasadám do auta a chvíľu krúžim okolo predmetného kopca sprava i zľava. Než sa utvrdím v tom, čo hocikto iný vie na prvý pohľad. Musím sa dostať medzi protismerné jazdné pruhy!
Ale ako? Prebehnúť samovražedne cez cestu by šlo, ale narážam opäť na problém strminy. Pri jednom objazde si všimnem, že k tomu "poloostrovu" sa dá dostať od hypermarketu. Teda možno...
Aj tak nič lepšie nevymyslím, takže odparkujem auto na parkovisku a v páľave slnka sa vydávam sériou prechodov a semaforov na miesto štartu anabázy.
Keď cesta nie je cieľ. Je proste... iba cesta.
Keď cieľ je cieľ. Zaslúžený.
No tak som tu. Snažím sa dostať k soškám čo najbližšie a urobiť zábery. Je to v mojej obuvi, s mojim dvojitým videním a zlým odhadom (zvlášť na "šikmej ploche") na pokosenom šmykľavom sene dosť náročné. Ale už necúvnem, hoc aj štvornožky či plížením a plazením...
Takmer po uzávierke
Pôvodne sa článok mal skončiť úspešnou anabázou.
Ale dnes (vlastne včera) som bol vo Vrátnej zbierať materiál na Černobyle (a že sa urodilo...).
A na rázcestníku zo Štefanovej ma upútal malý drevený kríž. Je na ňom nápis Martinka a roky 1984 - 2000 (šetnásť nie je vek na umieranie).
No a záver predstavuje kaplnka v skale, ktorú postavili na pamiatku 14 obetiam povodne z Ištvanovej z roku 1848. Zároveň ukazuje výšku hladiny, ktorú vtedy voda dosiahla.
Nabudúce:
Ako som už avizoval, vrátime sa do Černobyľov. Materiál nakoniec vydal na 3 články.
Prvý sa bude venovať bývalej lanovke Vrátna - Grúň. Svojho času ešte s malými capartami sme sa vyviezli.
