(niektoré pramene tvrdia, že vyhliadka je na Veľkom vrchu. Posielal nás tam aj navigátor z mobilu, ale verili sme starým dobrým značkám a smerovníkom). Vyhliadka s výškou 19,2 metrov patrí medzi najvyššie v okolí.
Veľký vrch je národnou kultúrnou pamiatkou. Prebieha tu archeologický výskum a v minulosti bolo miesto jedno z najväčších osídlení na Slovensku z obdobia praveku.
Rozhľadňa. Zatiaľ teoreticky.
Prechádzka je nenáročná aj pre rodiny s deťmi, schody na rozhľadňu sú ale strmé a za zlého počasia môžu byť šmykľavé.
Rozhľadňa ponúka krásne výhľady na obec Divinka, mesto Žilina aj Hričovskú priehradu. Pokiaľ je dobrá viditeľnosť, dovidieť na Malú Fatru, Súľovské vrchy, Kysucké a Oravské Beskydy či Javorníky.
Túru sme začali pri cintoríne, priamo na rozhľadňu vedie zelený náučný chodník so siedmimi stanovišťami a informačnými tabuľami (jednu som musel prehliadnuť, ponúknem vám ich len šesť). Pri niektorých boli vybudované lavičky, pod vrchom je aj krytý altánok s ohniskom, ba aj stratená „kadibudka“. :-).
Náučný chodník sa venuje lokalite Veľký vrch, kde sa okrem krásneho výhľadu na široké okolie dozviete aj mnohé informácie z jeho histórie a sú tu mnohé fotografie, ktoré neboli nikde inde publikované.
(zdroj: web turisticky.sk)
Túra (prechádzka).
Poďte na tú prechádzku s nami. Slovami budeme ďalej šetriť, lebo hoci som písal, že je vhodná pre rodiny s deťmi, neplatí to celkom pre pomerne čerstvých jubilantov (Abrahám + 10) s rozhaseným trávením, diétou (?) a dlhšie obmedzeným lockdownovým pohybom (lenivosť moja, neopúšťaj ma :-). Jedna rodina s asi trojročným dieťaťom nás predbehla asi 5 krát...
Trocha predbehneme a ukážeme si najprv mapku, ako ju vyhodnotil môj inteligentný náramok vo vylepšenej verzii (vianočný darček. Okrem iného meria aj mieru stresu, čím ma zbytočne stresuje...)
No a ďalej už budeme kráčať viac menej bez slov.
Poézia stromov I.
Cesta.
Vegetácia (skromná vzorka okrem stromov)
Elektrifikácia.
Zdanlivo som od témy. Ale elektrifikácia je pre mňa ôsmy (deviaty?) div sveta. Tie elektrické stĺpy a drôty ťahajúce sa cez hory aj doliny ma neprestávajú fascinovať... Nič, ide znova stúpák a kráti sa mi dych...
Lovíšky (altánok)
Poézia stromov II. (a jeden "machorast")
Na Malom vrchu. Posledné dve tabule.
Konečne vrcholový smerovník. Zdolali sme 490 metrov nad morom. Musím sa vydýchať, mám za sebou neuveriteľné prevýšenie 167 m (nad Hričovskou priehradou :-).
Než sa vydýcham, prečítam si posledné informačné tabule.
Rozhľadňa. Už prakticky.
Pri čítaní posledných informácií som sa vydýchal. No ale je na čase sa z Veľkej Moravy vrátiť na malé Slovensko. Čítame si informačnú tabuľu na veži. Zaujímavá je informácia o pôdoryse v milimetroch :-). Však si prečítajte. No a potom ideme vystúpať tých 19,2 metra a pokocháme sa výhľadmi do okolia.
Výhľady.
Exkurzia končí. Ešte strmákmi dole, z tretieho poschodia ešte dve fotečky a nasleduje zostup. Pre mňa osobne prestížne preteky s trojročným chlapcom...
Poézia stromov III. ( a PF 2021)
(nakoniec som preteky prehral. Ale nebolo to celkom fér, lebo súpera v istých úsekoch niesli "na koni". Nikoho z mojej posádky som neprehovoril...)
Milí priaznivci aj nepriaznivci, čitatelia mojich blogov.
(aj nečitatelia. Ale k tým sa moje posolstvo zrejme nedostane...)
Prajem vám pokojné ukončenie roka 2020, bez úrazov z petárd či bujarých osláv. No ale čo už bujaro naoslavujete v bublinách, pravda.
Rok 2021 nech je pre vás úspešný (kritériá si stanovte sami), nech boj s hnusobou vyhráme a nech #dobre bude. A hlavne nech už aj naša verchuška dostane rozum.
A nebojte sa očkovania. Ani ja sa. Hneď ako sa prevalia prvé dve vlny, bok po boku s bezdomovcami, marginalizovanými rómskymi komunitami a azylantami nastupujem :-).
(Nie, nie som rasista, ak by sa to ta javilo. Proste vychádzam z rozdelenia do vĺn. že to vyzerá trocha bizarne nie je moja vina. Ono ešte vlastne ani neviem, v ktorej skupine vtedy budem...)
Ak stále máte pochybnosti, skočte na web. Mňa to celkom ukľudnilo. Zakončím poslednoiu vetou:
NEVIDÍM PROBLÉM.
