Hlavným cieľom výpravy "vlakom zadarmo" bolo zmapovanie klimatických kúpeľov Helios do seriálu Slovenské Černobyle.
V tretej časti do Heliosu nazrieme, ale hlavný materiál príde neskôr už v rámci spomínanej série.
Teraz ale vystupujeme z rýchlika v malebnej stanici Štrba.
Rarity 1. Stanica Štrba.
Na tejto stanici som bol veľmi dávno. Ak sme chodili na Štrbské Pleso, tak spravidla autom. Niektoré fragmenty stanice ma očarili...
Po hodinke som nostalgicky zaspomínal na starú dobrú zubačku, ako som si ju pamätal. Nastal totiž neskutočný chaos. Do zubačky nastúpili turisti (vôbec mi to nepripomínalo "haringy"), no ani štvrť hodinu po oficiálnom odchode sa vlak nepohol.
Po tomto čase prišiel zriadenec a povedal, že musia niektorí ľudia vystúpiť, lebo sa vlak nepohne. Pár ľudí vystúpilo, a nič... Už zvýšeným hlasom zahlásil, že musia vystúpiť všetci. Frfľajúci turisti začali vystupovať, keď sa zrazu dvere zavreli a zubačka sa s polhodinovým meškaním pohla.
Vystúpivší sme čakali teda na ďalší spoj. Lenže medzitým sa nástupište opäť zaplnilo a bolo jasné, že situácia sa zopakuje. Reálne mi hrozilo, že celý trip strávim na stanici v Štrbe, kým mi pôjde spiatočný rýchlik. Našťastie sa asi niekto hore spamätal a prišli zhora súpravy dve. Vystupujúc na Štrbskom Plese som mal temer hodinový sklz oproti plánom.
Na Štrbskom Plese.
Rarity 2. Lavičky.
Na Štrbskom som bol x-krát. Aj keď je pravda, že naposledy dosť dávno. Teraz neviem, či tu vtedy neboli, alebo som ich iba nevidel. Nech sa páči (obzrieť, na posedenie bola kosa).
Rarity tri. Skulptúry.
Na rozdiel od lavičiek, väčšinu týchto som si pamätal. Začneme človečinou.
Dravec vpravo od skokana nás plynule premostil do živočíšnej ríše.
Dosť bolo rarít. Sme pri hoteli FIS.
Prejdeme sa po okolí.
Nad hotelom smerom k vleku sú vianočné trhy a Betlehem. A ešte predsa jedna rarita.
Lyžujem, lyžuješ, lyžuje...
Pár krát sme tu zjazdovali. Úprimne, túto lyžovačku dvakrát nemusím. Moja topka je Spálená. Ale keď už Vysoké Tatry, radšej Lomnica.
Bežkovanie na Štrbskom Plese je iná káva. Parádne upravené trate a keď k tomu vyjde počasie, radosť bežkať :-)
Extra kapitola sú skokanské mostíky.
Nie že by som niekedy skákal. Ale v čase ich slávy sme tu boli tri týždne na VŠ brigáde. Upravovali a spevňovali sme doskočisko. A po práci sme vyrážali na kratšie túry, cez víkedny na celodňovky. Vtedy som za otrasného počasia dal Lomnický Štít s partiou vojakov, ktorí si ma "adoptovali" (brigádnici v tom nečase nešli a sám som si netrúfal), asi piaty raz Kriváň, opäť v hmle Rysy (cestou nazad sme trikrát stratili chodník sťa na Tríbeči) či nekonečný fádny výšľap na Slavkovský štít.
Vianočná dekorácia na záver.
Výprava pokračuje okolo ďalšieho známeho hotela k plesu.
Ale o tom v druhej časti. To nebudú rarity, ale čistá romantika :-)
Plesová sezóna po druhé. Rozprávková prechádzka okolo Plesa (stále Štrbského)
