Začíname.
Zaparkovali sme pri areáli kúpeľov, pričom jedno auto sme nechali v Porúbke. Na začiatku nás upúta malá štýlová budova, slúžiaca na testovanie klientov. Ktovie, aký je jej pôvodný účel? Prechádzame cez cestu a čoskoro vstupujeme do lesa. Ide sa dobre, počasie je takmer jarné. Lavičky popri chodníku nie sú udržiavané, ale turisti sa vynašli. Vedúci výpravy si zjavne užíva napadaného lístia. Čoskoro sme pri prvom „hríbiku“ – Nad vodojemom. Náš smer vytyčuje modrá značka. Prvý cieľ, Skalky – Prameň by sme mali dosiahnuť za hodinu a štvrť. Značkári ale nerátali so mnou :-)...
Tŕnistá cesta za občerstvením.
Cesta je príjemná, stúpanie primerané (občas aj s „pomôckami“). Les je miestami mierne zničený, prírodu ešte vieme pochopiť, ale prečo tí zaľúbenci musia svoje city ryť do kôry stromov? Vedúci výpravy, ako už sme si zvykli, opäť kontroluje záver karavány. Psi štekajú a karavána ide ďalej :-) .
Už nám aj vysmädlo a vyhladlo. Prichádzame k piknikovému stolu. Vieme, je lockdown, bufety sú zavreté (aj tie, čo vôbec nie sú). Horúci čaj, vitamíny a niečo sladkô máme so sebou. Trocha odbremeníme nosičov. Kúsok od pikniku je priestor aj pre duchovné osvieženie...
Prvý cieľ – Skalky, prameň (778 m.n.m.)
Tesne pred prvým cieľom vidíme po ľavej strane malý urbex – bývalý lyžiarsky vlek. Kúsok za ním sa nám otvára výhľad na Lietavský hrad. Čoskoro sme pri „hríbiku“, vedľa ktorého je parádny prístrešok. Stará sa oň turistický klub z Lietavskej Svinnej, svoj „talizman“ majú celkom pod strieškou.
Je tu ohnisko, pod prístreškom kopa dreva ba aj karimatky. Paráda. Ešte zápis do triednej knihy...ups, profesionálna deformácia :-). Samozrejme do vrcholovej knihy a pokračujeme na Skalky – hrebeň. Desať minút (možno...)
Druhý cieľ – Biela skala (772 m.n.m.)
Hrebeňom, s malými výkyvmi prakticky v rovnakej výške sa dostávame na Bielu skalu. Na hrebeni už celkom nepríjemne fučí, nasadzujeme čiapky a rukavice. Cesta je trocha pestrejšia, pribúda sviežejšia zeleň, pod nohami treba dávať pozor na čiastočne zmrznuté mláky. Po miernom stúpaku, tesne pred vrcholom, vidíme aj tu pamätnú tabuľu s hrdzavou podkovou. Meno, dátum narodenia a smrti. Nič bližšie o tom, čo sa stalo.
Z Bielej skaly sú parádne výhľady, počasie nám dnes praje. Ba máme tu aj okrúhly „ťahák“, čo sa kde nachádza (pôvodne som si myslel, že ním môžem zatočiť ako kolesom šťastia a Minčol si vylosujem. Ale nie, je napevno...). Obligátny zápis do trie... vrcholovej knihy a čaká nás zostup.
Jaj, ešte aspoň jeden výhľad. Vidíme lom, odkiaľ putujú vozíky do Lietavskej Lúčky. Celkom vzadu je Žilina a za ňou scenéria hôr.
Zostup.
Nijako extrémny, cez les už presvitá pomaly zapadajúce slnko. Otvára sa nám pekný výhľad na ciele predchádzajúcich túr. Za stromami je pekne vidieť hnedé Čipčie a v rovine za ním zasnežený Minčol, ktorého vrchol siaha až do oblakov.
Dole nachádzame posed. Vedúcemu výpravy sa nepáči, keď sa niektorí šplhajú hore. Má obavy o našu bezpečnosť...
Slnečné skaly
Krajina mení ráz. Čoraz viacej sa zjavujú rozmanité skaly (už dlhší čas ideme súbežne z náučným chodníkom). Tiež sa zjavujú potôčiky, zlievajúce sa navzájom a miestami padajúce strmhlav vodopádmi dole. Pri troche fantázie si pripadáme ako obri v krajine Liliputov.
(najkrajšia je scenéria Slnečných skál z rovnomenného kempu, v lete sa po nich preháňajú kozy, ktoré si ničím nezadajú s kamzíkmi. Kemp ale nie je v rámci našej trasy).
Končíme.
Čoskoro sa nám zjavujú prvé stopy civilizácie, chatky. Aj akýsi „minilom“. Ťažko povedať, či je dielom prírody alebo zdrojom stavebného materiálu miestnych chalupárov. Ako minule, oficiálna časť túry končí na rampe :-).
Ďalšia cesta už je rutina. Chvíľu lesom, potom lúkou (vedúci výpravy na chvíľu ušiel za hárajúcou fenkou, nechajúc výpravu svojmu osudu, naopak mladší členovia výpravy utekali za ním ozlomkrky, aby ho spacifikovali...). Všetko dopadlo dobre, ešte prejsť cez trať. Časť výpravy nasadá v Porúbke do auta a ide vziať druhé do Rajeckých Teplíc. Dnes by pešia túra po auto trvala dlhšie...
Cesta nám ubehla v pohode. Keďže dovolenky časti bubliny končia a nastupujú do domácich kancelárií (neviem prečo sa používa home office), ďalšia túra sa tak skoro zrejme nečrtá...
Zhodnotenie.
Môj náramok po pol hodine vypovedal službu. Takže klasická mapka ako obvykle nebude. Ale môžete sa s nami vitruálne prejsť pomocou animačného videa.
Trasa: 9,7 km
Celkový čas: 4 hodiny 18 minút
Prevýšenie: 465 m
