
Väčšinou sme sa túlali popri električkovej trati. Pri chodníkoch bolo celkom dosť zelene...
Keď bez ladu a skladu, je to ako bonboniéra. Je jedno, čím začneme.
Návrat do mladosti. Molodája gvardíja.
Najskôr zapátrajme po wiki zdrojoch. Čo to vlastne je Mladá garda?

Ak tušíte, že bude reč o internáte, bingo! (som už síce kmeť, ale druhú svetovú predsa len nepamätám). Ale ako tvrdí druhá wiki, predsa len to súvisí s tým odbojom. A aj románom Fadejeva, podľa ktorého bol natočený film. A podľa ČSFD celkom dobrý.


Síce som počas štúdií na Mladej garde nebýval, niektorí bývalí konškoláci z gymka áno, takže som sa tam z času na čas vyskytoval. Dnes je ale vynovený (kto má interes, nájde na wikipédii naozaj zaujímavé informácie).

Poďme si internát obzrieť.
Ale aspoň základné informácie z tej wikipédie.
Projekt vysokoškolského internátu vznikol v dobe ozdobného štýlu socialistického realizmu a vypracoval ho profesor Emil Belluš s fakultným kolektívom na štvorcovom pozemku ako komplex ubytovacích pavilónov prepojených krytými chodbami.
Na internát použil typizované bytové domy a pospájal ich do symetrického ansámblu, aký sa podľa sovietskeho vzoru požadoval. Budovu však musel dostatočne realisticky vyzdobiť.
Dodnes sa vedú spory, či svoje posledné dielo, odlišné od jeho celej tvorby, navrhol z presvedčenia, alebo ho k tomu donútila doba.








Opustíme internát a poďme ďalej. Možno nám vysmädlo aj vyhladlo...
Gastronomické fragmenty
Začneme tekutým chlebom. Alebo pivo trikrát inak.

Keď sme pri bráne, napadla ma jedna hádanka z monumentálneho diela S. Kinga Temná věž. (Kinga čítam zásadne v češtine. Túto hádanku si v slovenčine ani neviem veľmi dobre predstaviť...)
Hádanka z Temnej věže
Kdy brána není brána?Riešenie v budúcom článku.



Ceduľka hovorí, že na predaj. Pochopil som, že nie je o pive, ale o komplet sne. Žeby ďalšia gastro obeť Covidu?
Sčernobylieva sa po prvé.
Ak pivo je tekutý chlieb, je víno tekutý rožok?

Ale poďme si aj niečo zajesť.
Opäť si pomôžeme filmom. Tima Burtona aj Johny Deppa môžem. Film som videl ešte s deťmi v tínedžerskom veku (deti, nie ja).

Továreň aj bez Karlíka.
Pamätám ešte s mojich študentských čias. Prechádzať pred touto továrňou bola čuchová lahôdka. Pre nás, náhodne okoloidúcich. Nie tak pre trvalých obyvateľov. Aj spolužiačky, ktoré tam brigádovali, po dvoch týždňoch čokoládu nemohli ani vidieť (cítiť).Vôňa bola aj teraz, ale podstatne slabšia ako vravela moja čuchová pamäť.



Kuriozitky a zaujímavôstky na záver.
Začneme kukuriciozitkou.

Tu sa to pred pár rokmi tiež zčernobylievalo. Ale vraj...

tak uvidíme...
Kúsok od kurice (vypustil som duplicitnú slabiku*) ma upútala železničná trať. Sčernobylieva sa po druhé.
* vypúšťanie nadbytočných slabík bola naša obľúbená kratochvíľa. Legendárna veta bola: počkaj ma pred predpredajom...

Nemenej zaujímavá je informačná tabuľa pri trati.

Dokončíme bez ladu a skladu.




Sčernobylieva sa po tretie?
Otázka je, či sa to týka len tabule, alebo celého zdravotníctva...

Celkom na koniec tri stavby.






Na konci venčovačky sme sa chceli ovlažiť. Smola...

P.S. V minulom článku pribudol nový "úlovok".
Ergo bilboard - nový pán na holenie. Alebo výstižnejšie, na volenie...
Článok pripájam ako súvisiaci.
Už čoskoro:
(aby ste dlho nečakali na rozlúštenie hádanky).
Už v tomto materiáli sa trikrát sčernobylievalo.
V budúcom mikroblogu budú tri schátrané račianske búdky.

(pomaly sa vraciame k mojim srdcovkám Slovenským Černobyľom, ktoré som hodne zanedbával)
A predstavíme si aj opak - zachránenú pamiatku z prvej svetovej.

