Aj keď bol spočiatku zmätok. Extravilán, intravilán, kde si to má človek overiť? Teraz sa to ustálilo. Príroda v okrese bydliska, 100 metrov od bydliska v obývanej časti. Veľmi zjednodušene, pre nás laikov psíčkarov. Samozrejme, popri tom všetky ostatné príkazy, zákazy a nariadenia.
Tak som sa nachystal. Pásmo, nožničky, namerať a odstrihnúť stometrový špagát. A s beštiou na vodítku (či vlastne vôdzke) šup do intravilánu.
A aby venčenie bolo veselšie, rozhodol som sa zahrať Vesmírny ping pong.
Vesmírny Ping-Pong.
Tento pojem som čítal v knihe Petra Sasína: Triumf.
Popisuje ho ako bleskovú hru s vesmírom. Máte sa presvedčiť, že Vesmír dokáže reagovať na vaše myšlienky. Peter Sasín uvádza pár vlastných skúseností, po ktorých zhrnie pravidlá. Tie si záujemcovia môžu v uvedenej knihe naštudovať, teraz len stručne o čo ide.
V Londýne, počas obednej prestávky v reštaurácii na nejakej konferencii mu odkiaľsi prišla myšlienka. "Otestuj ma". Tak prijal výzvu. "Fajn, kamoš. Pošli mi černocha." BUM. O pár sekúnd prešiel cez okno. "Okej. Teraz Číňana". BUM. O pár sekúnd sa zjavil aziat. Tak to je dobrá hra, nuda bola zahnaná. Začial rozmýšľať nad niečím komplikovanejším. "Teraz chcem tigra". To trvalo trocha dlhšie. Ale za dvadsať sekúnd sa zjavila černoška v tigrovaných šatách.
Hra ako klasický ping-pong. Vystrelíte loptičku a Vesmír vám ju vráti.
Vyskúšajte. Ja som ju raz, čakajúc v Bratislave hral. Nie tigre či Číňanov. ALe napríklad chlapca na modrom bicykli. Alebo ženu v červených šatách s kočíkom. Labradora... Celkom to fungovalo, aj keď vesmír sa niekedy flákal aj pár minút.
Tak som sa dnes ku ping-pongu vrátil. Pravda, v čase lockdownu požadovať Číňanov či levov by nebolo celkom fér. S tým by mal problém Vesmír aj za normálnych okolností. Tak som začal tak jednoduchšie. Nech je všetko žlté. Viem, uľahčil som mu to. Predsa len je jeseň a aj farby mesta...
Nuž, posúďte sami.
Všade samé javory (žlté).
Najprv si hlavný aktér obhliadol terén. Vesmír poslal okamžite tri žlté javory.
Vôdzka a stometrový špagát a za chvíľu sme pri javoroch.
No, Vesmírko. To bolo ľahké, veď je jeseň. A tých javorov bude viac. Na jednom dokonca akoby visela taška (žltá), logo známeho obchodného reťazca. A dokonca žltá je aj väčšina prepraviek na dvore...
Neviem, či ulicu nedáme premenovať.
Posledný javor je v susedstve paneláka. Žeby aj tu Vesmír vracal loptičky?
Žlté paneláky.
Prvé ma upútajú len žlté pásiky.
Ale vedľa pásikavca je iný barák. Zasa žltý? (a nie je sám)
No nič, s panelákmi to Vesmír vie. A to ešte nie je všetko.
HUP, HUP, HUP...
Keď boli deti malé, vždy keď sme šli okolo, všetci sme museli poskočiť :-)
No dobre. Ale pred panelákmi sú záhony (špagát stále dočiahne). A kvietky sú predsa rôznofarebné! Tak sa ukáž, Vesmírko, aký si frajer!
Všetko čo kvitne (a občas aj vonia).
Dobre, javory si už nevšímame. Poďme po tých drobnejších. Musia byť rôznofarebné! Či?
No dobre, tieto kvitnúce Vesmír ovláda. Ale tie, čo nekvitnú a majú len listy, tie musia byť zelené! Či?
A je to! Vidím čisto zelené!! To už neobkecáš, Vesmíre!
Vidím, že Vesmír a Príroda hrajú proti mne štvorhru. Tak skúsme veci neživé, na ktoré Príroda nemá vplyv.
Všetko čo nekvitne (a občas aj smrdí).
Separovaný zber. Prevládajú žlté, sú až dva.
Tak komunálny. Veď tie sú čierne. Ale kto tam nalepil tie letáky?
(A ešte aj na zelenom odpadkovom koši musí byť žltý pes...)
A co děti, mají si kde hrát?
(pajcol som od Katapultu, tak trocha rebelov mého mládí).
Toto je moja posledná šanca, špagát sa míňa!
Pieskovisko, preliezky, školský dvor (tam beštyja počká pri bráničke)
Takže Vesmír vyhral.
Rolujem špagát a ideme do voľnej prírody. Na lúku, kde bolo vajko na vandrovke. Ale to bola neskorá jar, všetko sa zelenalo...
Možno dotiahneme aspoň na remízu. Či?
Extravilán.
Konečne na voľno na lúke. Cítiť lockdown, sme tu skoro sami. Ale žltá stále prevláda.
Nie som odborník, ale tá žltá na duboch sa mi nepáči.
Patrí - nepatrí?
Raz, keď bol syn v prvej triede na výlete, boli sme s nimi. A hrali takú hru. Hľadali v lese rôzne veci a hovorili, či patria do prírody alebo nie. A dobehla nadšená skupinka detí.
"Pani učiteľka, pani učiteľka, našli sme houno!!!"
Zahrali sme sa tú hru s beštyjou. Nad Vesmírom už aj tak nebola šanca vyhrať. Je v ping-pongu skrátka majster.
Tak, ešte pamlsok za vzorné správanie a ide sa domov.
Posledné pokusy o víťazstvo. (Nie celkom fér)
Už sme pred našim panelákom (žltým).
Nie, Vesmírko, ešte to nevzdávam. Dobre, nebudem meniť pravidlá hry počas hry. Ale pritvrdím. Po vstupe do vchodu chcem vidieť žltú krysu!
(hneď dvere pri výťahu...)
Posledná šanca. Čo tak žlté zajace?
(vo výťahu - so žltými stenami a žltým svetlom - to definitívne vzdávam. Nielen zajac, ale aj všetci priatelia z internetu. Tí pravda v teple pod vetrovkou...)
