Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Len pripomeniem z prvej časti.
Okrem vlastných textov a obrázkov budem citovať aj z brožúry autora Dr. Miroslava A. Húsku.
Fragmenty z nej poznáte podľa modrého písma. Obrázky z nej budú čiernobiele v zníženej kvalite v zelenom rámiku.
Teraz sa už bez zbytočného otáľania vydáme na druhý okruh.
Postup prehliadky:
bod 8 - dom Štefánia
bod 10 - kúpeľný dom
bod 24 - plnička minerálnych vôd
bod 9 - vila Salatín
bod 12 - "mrkneme" na dva pramene
Ďalej sa budeme vracať stromovou alejou a všimneme si aj prírodu v areáli kúpeľov, hlavne stromy. Ktoré ako jediné tá katastrofa nezasiahla...
Štefánia.
Architektúra toho domu je trocha iná, ako ostatné. Podľa interiéru usudzujeme, že sa tu zrejme konali aj hudobné produkcie či diskotéky.
Kúpeľný dom. Hlavný bod druhého okruhu.
Kúpeľný dom slúžil hlavne na procedúry, ale aj na ubytovanie. Jeho stav je tiež žalostný. Však poďte pozrieť...
A procedúry dnes...
Než navštívime plničku, dáme si malú pauzu a pozrieme do brožúrky.
POVESŤ O OBJAVENÍ LIEČIVÝCH PRAMEŇOV
V tých miestach, kde teraz ležia kúpele, za dávnych čias sa rozprestierali hlboké hory a mäkké lúčne pastviny. Na nich valasi pásavali kŕdle oviec pre pánov z Likavského hradu. Títo valasi sa poženili a založili si v doline malú osadu, ktorú nazvali podľa podoby doliny – Korytnica.
Jeden z valachov zahnal svoj kŕdeľ na pašu pod Prašivú. Paša bola bujná, veru že sa mu aj ovečky poprávali, že boli ako perinky. Tak sa mu viedli až do konca leta. Istého dňa pobadal valach na ovečkách akúsi zmenu. Prestali sa pásť a väčšina z nich stáli s ovesenými hlávkami. Smutno bolo na ne pozrieť. Valach nemeškal a zahnal ovečky do košiara. Tie si ihneď políhali a za hodinu – dve, keď sa došiel ma ne pozrieť, bolo ich už vari zo desať vystretých.
Valach pobadal, že museli spásť dajakú planú zelinu. Ľúto mu bolo oviec, preto zavolal honelníka a celý kŕdeľ vyhnali z košiara a začali ho preháňať po blízkych lúčinách. Psi im pritom tiež dobre pomohli. Vari po hodine, už na dobrom mrku, ovečky sa zhŕkli okolo jednej studničky, ktorú valasi poznali po mene Medokýš. Pili a pili. Valach ich nechal a ovečky sa pri napájaní pekne vymieňali. Netrvalo dlho, a aj tie najsmutnejšie začali veselo bliakať a vracali sa k studničke nazad. Keď sa nasýtili vody, pohli sa samé ku košiaru. A do rána boli všetky čerstvé.
Valachovi to nedalo a začal ovce pozorovať. Tieto každý podvečer samé sa už zastavili pri studničke, z ktorej sa napojili. Nestalo sa už, žeby ktorá z nich ochorela.
Raz ale došlo aj na valacha. Lapili ho vnútorné bôle, že mu išlo droby vytrhať. Obkladali ho parenými bylinami, okiadzali a bolesti boli len horšie. Naveľa v bolestiach skočil z prične a utekal k medokýšu. Keď vraj pomohol ovečkám, hádam pomôže aj jemu. Poriadne sa napil, poležal si v mäkkej tráve a zase sa napil. A bolesti sa tratili. Vari po piatom napití vstal ako znovuzrodený.
Naradostený valach porozprával ostatným, akú vraj zázračnú moc má studnička medokýšna a od tých čias sa stala pre všetkých zázračnou liečbou pre vnútorné bolesti. Valasi studničku vyčistili, prehĺbili a pekne obložili dreveným zrubom a studničku mali vo veľkej úcte.
Plnička minerálnych vôd.
Rozložitá budova je hneď vedľa kúpeľného domu. Brána je dokorán, vnútri si musíme dávať pozor, na niektorých miestach je klzisko.
No... Neviem ako vy, ja som zrelý na ďalšiu pauzu.
Pozrime sa, aké významné osobnosti navštívili v minulosti Korytnicu.
KORYTNICA V NAŠOM NÁRODNOM ŽIVOTE
Korytnica sa po prvý raz dostáva do slovenskej spisby v roku 1847, keď almanach Nitra uverejnil satirické fejtóny Jozefa Miloslava Hurbana pod názvom „Korytnické poháriky“.
J. M. Hurban letoval v kúpeľoch v roku 1846, stretol sa tu aj s Michalom Miloslavom Hodžom či Štefanom Moyzesom. Po nich navštívil Hurbana revolučný básnik Janko Kráľ, Ján Rotarides a Viliam Paulíny – Tóth. Viedli tu rozhovory o pohybe Slovákov v revolučnom pohybe.
Z ďalších významných Slovákov sa v Korytnici zdržiaval v roku 1868 geológ a riaditeľ štátneho geologického ústavu vo Viedni Dionýz Štúr, ktorý napísal vedeckú prácu o geologickom obraze Korytnice a okolia.
V roku 1879 prvý raz navštívil Korytnicu Pavol Orságh – Hviezdoslav.
V roku 1880 zvolil za svoje trojmesačné bydlisko maďarský spisovateľ Mór Jóikai, keď v Liptove zbieral materiá k svojim literárnym dielam. Výsledkom jeho výskumu bol román „Páter Peter“, ktorého dej sa odohráva v blízkych Madáčanoch. Jeho koncept načrtol Jókai v Korytnici a vydal ho v roku 1881.
Čaká nás ešte posledný štýlový objekt. Prechádzame cez cestu.
Vila Salatín.
Ešte sa pozrieme do jednej miestnosti na prízemí.
Salatínom ponurá časť našej expedície končí. Zrelaxujeme v prírode.
Na skok ku prameňom.
V súčasnosti je verejnosti prístupných päť prameňov: Vojtech I. , Vojtech II., Žofia, Jozef a Anton. Názvy liečivých prameňov na informačných tabuľkách sú pripevnené na jednotlivých drevených prístreškoch.
Pramene sa nachádzajú neďaleko od seba, no každý z nich má inú chuť a líšia sa aj farbou, obsahom bubliniek a aj využitím. Korytnická minerálna voda má vysoký obsah železa a využíva sa ako doplnok pri jeho nedostatku, poznajú ju aj ľudia s problémovým trávením či cukrovkári.
Prameň Vojtech je dobrý napríklad na dvanástorník alebo po operácii žalúdka či slinivky brušnej alebo by ho mali piť cukrovkári. Vojtech II po zohriatí znižuje nepríjemnú záhu, Jozef lieči pečeň, piť ho odporúčajú ľuďom s problémami s tenkým a hrubým črevom, Antonín sa odporúča pri nedostatku železa a piť by ho mali hlavne tehotné alebo dojčiace ženy či darcovia krvi. Žofia pôsobí blahodárne napríklad aj pri črevných kataroch a má jemnejšiu chuť.
(zdroj: portál sorger.sk)
Kúpeľný les.
Vraciame sa cestou ponad plničku a kúpeľný dom.
Lesné variácie si určite vychutnáte aj bez mojich rečí...
Blížime sa k medveďovi na parkovisku.
Symbolom kúpeľov je "pitítko na minerálku" (ako sa to vlastne nazýva oficiáne?)
Aj to sa za tých 60 rokov zmenilo...
Otázka na záver.
Nie, nemám teraz na mysli tú nastriekanú na budove.
Si šťastný? (a ak áno, Hej prečo?)
Inú otázku mám na mysli.
Je možná ešte záchrana kúpeľov?
Podľa môjho názoru v tomto stave už nie. Oprava väčšiny budov by zrejme bola už príliš nákladná, problematická môže byť aj statika.
Možno, ak by sa všetko "zrovnalo so zemou" a postavili prakticky nové kúpele. Otázka je, do akej miery by bola takáto varianta rentabilná. Navyše by sa musela riešiť s pamiatkármi, keďže liečebný dom Hygiea je kultúrnou pamiatkou.
V prvej časti som dal v rámci histórie kúpeľov link na majetkové zmeny minulé leto. Možno nový majiteľ už má predstavu.
Quo vadis, Korytnica?
Nabudúce.
Sa ešte uvidí. V zásobe je zatiaľ posledný Černobyľ z bývalých hút martinských ZTS.
Dávnejšie som avizoval aj článok z približne rovnakého obdobia prosperity ZŤS-ky, kedy som bol na výmennej brigáde v Jerevane (taká kombinácia spomienok s dobovými pohľadnicami z Arménskej sovietskej socialistickej republiky, po návrate z ktorej som pochopil teóriu relativity. Chcelo sa mi na letisku v Bratislave z plného hrdla kričať "Slobodááá!" Do revolúcie ostávalo ešte 7 rokov...)
A ešte sa pohrávam s témou "Ja a Jára (Cimrmanů)" , kedy sme v priebehu pár rokov absolvovali všetkých 15 jeho hier, či už priamo v divadle na Žižkove, alebo v moravských luhoch, hájoch, divadielkach a kulturákoch...
A možno niečo celkom iné...
