Že sme v areáli bývalého hutného závodu ZŤS Martin mi prezradil starší pán, dlhoročný pracovník hút, ktorého som stretol pred ošarpanou vrátnicou.
Históriu som v čerpal z článku "ZŤS – zlatá éra nášho strojárstva" autorov Jána OKÁĽA (†), Ivana GURÁŇA, Jozefa BALÁŽA a Juraja ŠUHAJA. Odlíšime ju modrým písmom.
Rozdelíme ju na osem čriepkov (ilustračné obrázky z pxhere.com)
Pre fajnšmekrov je v citovanom zdroji spracovaná celá história veľmi podrobne.
Černobyľ je pre mňa symbol katastrofy. Niečoho, čo nenávratne zaniká. Pričom nemám na mysli priamy akt explózie. Ale to, čo prišlo plíživo v ďalších rokoch. Pripjate s kolotočom či opustenými ulicami a rozpadajúcimi sa panelákmi.
Začneme prehliadkou vrátnice.
Pred 55 rokmi bol v Martine založený trust podnikov Závody ťažkého strojárstva (ZŤS), jedno z najvýznamnejších priemyselných zoskupení v bývalom Československu a podnik, ktorý zabezpečoval 33 percent objemu strojárskej produkcie SR.
ZŤS až do svojho rozpadu 1. 7. 1990 zamestnával vo výrobných prevádzkach, účelových organizáciách a vývojových ústavoch na Slovensku a v Čechách 85 tisíc pracovníkov, vo vlastných 14 Stredných odborných učilištiach pripravoval tisíce študentov na budúce povolanie, dosahoval miliardových tržieb a zisku a viac ako polovicu produkcie vyvážal do desiatok krajín celého sveta.
Administratívna budova.
Parkujem pred modrou budovou. Zjavne je už opustená.
Oproti nej sú garáže, v ktorých sú nejaké prevádzky, tá na kraji je zrejme autodielňa. Z boku budovy sú ďalšie garáže, tie sú ale zavreté. Úplne na konci je pred bránou provizórne sedenie, momentálne opustené.
Začínam prieskum.
Trust podnikov Závody ťažkého strojárstva (ZŤS) bol založený v Martine 1. júla 1965.
Na začiatku ho tvorilosedem národných podnikov: Turčianske strojárne (TEES) Martin, Strojárske a metalurgické závody (SMZ) Dubnica nad Váhom, Podpolianske strojárne (PPS) Detva, Československé vagónky Tatra Studénka, České lodenice Praha, Slovenské lodenice Komárno a Moravské železárny Olomouc.
Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že podstatnú časť výrobného programu tvorila ťažká vojenská technika, zastúpená hlavne produkciou tankov v Martine, delostreleckej techniky v Dubnici a obrnených vozidiel v Detve.
Exteriéry.
Po neúspešnej administratívnej expedícii prehádzam rozľahlými exteriérmi. Striedajú sa tu funkčné prevádzky (tie samozrejme nefotografujem. Jeden zamestnanec sa ma pýta, či niečo hľadám. Vysvetľujem mu účel mojej návštevy. Chápavo pokýva hlavou a odchádza si dať cigaretu na dva ťahy,
Najprv idem uličkou rovno od administratívnej budovy. Je tam biely dom, pred ktorým je kôpka tehál. Pri ňom je na nosníkoch hrdzavé potrubie.
Vraciam sa na na najväčšiu plochu. Sú tam haly aj sutiny po tých zrúcaných. Ale tie až po tretej kapitolke z histórie.
Z civilných programov dominovala spočiatku výroba koľajových vozidiel vrátane lokomotív (TEES Martin, SMZ Dubnica, Vagónka Studénka a Poprad), lodí a technických plavidiel (SL Komárno, ČL Praha), veľkých spaľovacích motorov a banských lokomotív (TEES Martin), a v rôznych ďalších závodoch stavebných a zemných strojov, autožeriavov, odliatkov, ale i obrábacích strojov, zariadení pre hutné prevádzky či atómové elektrárne.
Haly (zbúrané) a vraky
Sľúbili sme haly. Začnem ich pohrebiskom. A tiež pozrieme pár vrakov.
Podiel exportu v čase vzniku ZŤS dosahoval približne 30 % jeho celkovej produkcie a neustále narastal. I preto ZŤS už na konci roku 1969 inicializovalo založenie vlastnej účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod MARTIMEX, ktorá v nasledujúcom období stála za veľkou časťou jeho zahraničnoobchodných aktivít.
Haly. Exteriéry aj interiéry.
Tieto zatiaľ držia pokope...
V roku 1978 došlo k zjednoteniu pomenovania všetkých podnikov združených vo VHJ ZŤS, ktoré od tej doby prestali používať pôvodné označenie a prezentovali sa už len pod jednotným logom ZŤS.
V rovnakom období začal ZŤS Martin s produkciou známych traktorov Zetor (výroba motorov tohto typu sa do Martina sťahovala už od roku 1973),
Silo. Dominanta areálu.
Silo vyzerá byť opustené. Pri pochôdzke areálom som si ho mohol poobzerať z rôznych strán. Nechal som si ho na záver prehliadky ako "bonbónik".
V osemdesiatych rokoch dodávali ZŤS ročne viac ako 15 tisíc rôznych mobilných pracovných strojov a zabezpečovali 80 % objemu produkcie československej stavebnej techniky.
Podiel vojenskej výroby dosahoval v osemdesiatych rokoch približne polovicu objemu celkovej produkcie ZŤS. Išlo hlavne o bojové a ženijné aplikácie tankov v Martine, bojové vozidlá pechoty v Detve a Dubnici, delostreleckú techniku v Dubnici, cisternové a ženijné nadstavby vojenských automobilov v Košiciach a ďalšie produkty, do ktorých výroby sa väčším či menším rozsahom zapojovala takmer každá továreň ZŤS.
Ešte stále pri sile.
Videl som pred časom urbex video, kde sa chalani dostali dovnútra. Po schodoch sa dostali až celkom hore, boli tam zaujímavé výhľady.
Idem teda bližšie preskúmať možnosti.
Prevažná časť vojenskej techniky išla do štátov Varšavskej zmluvy a menšia časť do tzv. krajín tretieho sveta, výroba a export boli riadené záväzným štátnym plánom. Po podpise medzinárodných zmlúv o zmenšení stavu konvenčných zbraní v Európe medzi NATO a Varšavskou zmluvou došlo k výraznej redukcii vojenskej výroby. V roku 1989 klesla jej produkcia na 54 %, v roku 1990 na 45 % objemu oproti roku 1988.
Tento trend pokračoval ďalej až do úplného zastavenia výroby tankov a bojových vozidiel pechoty. Išlo o obrovský zásah vyžadujúci štrukturálne zmeny – konverziu výrobného programu.
Černobyľ druhej generácia.
Už na odchode ma upútala jedna odbočka. Vyzerala, že tu už bola firma na báze zaniknutých ZTS. Aj tá už zjavne areál opustila.
Politické zmeny a súvisiaci rozpad východných trhov mal veľký dopad i na civilnú produkciu a celú skupinu ZŤS, ktorá zanikla 1. júla 1990, presne 25 rokov po svojom založení a úspešnom pôsobení.
Z veľkých tovární v Martine a Dubnici sú dnes priemyselné parky.
Ten prvý (teda jeho opustené priestory) sme mapovali v tomto článku.
Nabudúce:
Zdeněk Svěrák nedávno oslávil 85-te narodeniny.
Z tejto príležitosti bude nasledujúci článok venovaný Járovi Cimrmanovi.
Jeho divadlo je je moja obľúbená šálka kávy, navštívil som s partiou rovnakých bláznov všetkých jeho 15 predstavení.
Trocha teda zaspomínam...
