A čo to "ale..." v titulke?
Tí, ktorí ste tam boli so mnou viete, že zámok nebola jediná ruina v okolí. Pravda, určite najdominantnejšia.
Ale navštívili sme v podzámčí aj opustený rodinný dom, hospodárske budovy či perníkovú chalúpku (v ktorej tiež ide o život).
No a aby sme neboli až takí optimisti, na záver si naservírujeme novú lahôdku. Teda vlastne starú. Rekreačnú chatu s vonkajším sedením. A aj strastiplnú cestu k nej (Pat aj bez Mata :-).
Ale poďme po poriadku...
Prvý článok bol v poradí tretí Černobyľ pod názvom Zbyňov (chatky) a Kuneradský zámok. (k dokončeniu článku a bývalom detskom tábore zo Zbyňova som pridal fotky kuneradského zámku z decembra 2019. A navštívili sme aj spomínaný rodinný dom).
December 2019.
Hneď nasledujúca časť, Bájny Fénix vstáva z popola (v Kuneráde po pol roku), naznačil nádejnú budúcnosť zámku. Pravda, práce ešte len začínali, zmeny ešte neboli veľmi badateľné. A fanúškovia záchrany zámku boli ešte mierne skeptickí. Veď aj bývalí vlastníci sľubovali jeho obnovu...
(v tomto článku sme si pozreli aj hospodárske budovy. Perníková chalúpka mala samostatný priestor v piatej časti).
V každom prípade sa tu už zjavili stroje.
Jún 2020.
Sľúbil som vtedy, že sa vrátim na "inšpekciu". Myslím, že rok je tak akurát.
Júl 2021.
Prvý pozitívny dojem bol, keď som hľadal na webe aktuálne informácie.
A našiel som stránku, ktorá podrobne, krok po kroku popisuje stav rekonštrukčných prác od konca roku 2019 až po dnešok. Nech sa páči - zamokkunerad.sk.
No ale poďme zistiť, ako to je na vlastné oči.
Prvý markantný rozdiel je naozaj funkčné oplotenie. Preto sú prvé zábery trocha komplikovanejšie. Hneď na začiatku je informačná tabuľa.
Poďme ako minule na okružnú prechádzku.
Ak sa vrátite k obrázkom z roku 2019, zmena je viac než očividná. Snáď sa to už nezvrtne.
Ešte jeden kontrast.
Okrem samotného zámku je vidieť rozdiel aj na prístupovom schodišti od cesty (aj keď sú zábery opačné)
Zbehneme teda po schodoch celkom dole a pozrime si aj objekty, ktoré sme už preskúmali...
Na záver malá kuriozitka, ktorá ma celkom prekvapila - vykosená tráva presne podľa rozmerov kurtu....
Nasledujúcou cestičkou sa vydávam k pamätníku. Rozmýšľal som, či to sem dať, keďže sme ho obzerali aj minule. Ale pred rokom pracovali dvaja robotníci aj na ňom. Skúsim aspoň trocha iné zábery.
Pamätník obetiam vojny.
Postavený bol v roku 1966, architekt bol M. Kusý, sochár R. Pribiš.
Na záver ešte detailné pohľady.
Tu by mohla dnešná misia skončiť.
Ale pri doterajších návštevách som vždy pozrel aj nejaké iné schátralky, Len tie som videl hneď od zámku. Ak chcem aj dnes niečo pridať, musím to najprv nájsť...
Hľadáme nový starý objekt.
Vychádzam od rázcestníka. Viem, že minule som na druhom brehu potoka videl nejaké stavby na lúke. Popri potoku hľadám nejaký mostík alebo plytký brod. Márne, zdá sa, že sa vyzujem a prebrodím naboso...
Až v diaľke čosi zbadám.
Áno, tadiaľto to pôjde!
Rekreačná chata na druhom brehu. Aj so sedením.
Takže pátranie slávilo úspech. No veď kuknite.
Poberám sa ďalej na lúku. Vidím murovaný dom s nápisom Stará hájovňa.
Žeby tiež bol opustený?
Z omylu ma vyvádza brechot psov. Z domu vychádza sympatický pán. Chvíľu sa rozprávame, že či niečo hľadám. Ozrejmím, že len sa tu pozerám. Pána medzitým uštipla za uchom včela, tak pozerám, či nevidím žihadlo. Snažím sa, ale na môj zrak by som sa nespoliehal...
Zrazu pred sebou zbadám cestu. Spýtam sa, kam vedie. No na jednu stranu na hrebeň, na druhú do dediny. A ja sa sem trepem cez potok... (Pat aj bez Mata :-)
Sľúbil som, že sa ešte k rázcestníku vrátime. Nuž, ak by som išiel po modrej smerom na sedlo Majbíková, prišiel by som suchou nohou až k starej hájovni. Druhá vec je, či by som od cesty našiel rekreačnú chatu...
Pustím sa cestou smerom do dediny a za chvíľu som na zákrute.
Prišiel som sprava a pokračujem za zákrutou, Vzadu vidím už známu hospodársku budovu.
Cestou k autu som ešte odmenený hrdzavou bránou, za ktorou je akási búda a oplotená plevelová záhradka.
No a to je všetko.
Nabudúce:
No tak to je vo hviezdach. Júlový blogový boom zatiaľ končí. Priniesol 10 článkov, z ktorých dva (Martinské hole a lanovka z Vrátnej na Grúň) ma šokovali čítanosťou dohromady 8 tisíc bloguchtivých duší. Tiež mi pribudli piati noví odberatelia, celkom je ich už 41. Oba tieto fakty ma zaväzujú a všetkým vám ďakujem!
Chcem v dohľadnej dobe dokončiť seriál o Cimrmanoch (to ale chvíľu potrvá, veď druhý diel sa rodil mesiac), mám aj nejaké plány na nové Černobyle.
Len momentálne po "blogovom relaxe" nastúpia pracovné a zdravotné priority (ak sa raz dostanete do rúk lekárom, neprestanú, kým si neprídu na svoje a z vás urobia štafetový kolík...) vrátane úpravy spánkového režimu, ako ste možno postrehli z časov zavesenia článkov :-)
Takže snáď v dohľadnej dobe dočítania.
