Za necelé dva roky som zmapoval jeden zámok (ten sa ale v súčasnosti spamätáva), detský tábor s hlavnou budovou a chatkami, niekoľko zruinovaných domov, chalúp a chát, tri hotely, jeden motorest a jednu turistickú chatu zničenú skalnou lavínou, huty kedysi slávneho strojárskeho podniku, dve športové haly (jedna chátrajúca a druhá nedostavaná), bývalú psychiatrickú liečebňu, dve lyžiarske sedačky, jedny kúpele (druhé onedlho) a ako bonusy autosalón vrakov a pohrebisko novinových stánkov.
Nestihol som plánovanú krytú plaváreň v Nižnej nad Oravou, zrovnali ju minulé leto so zemou.
Podobný osud čaká aj dnešný objekt.
O bývalej VIII. základnej škole v Piešťanoch som sa dozvedel náhodou pri listovaní novín. To bolo 15. februára.
Písali, že o dva týždne ju budú búrať. Keď som mal 1. marca cestu na západ, nevedel som, či ju ešte stihnem alebo dopadnem ako s plavárňou.
Navigácia ma spoľahlivo zaviedla na najväčšie piešťanské sídlisko Adam Trajan. Zaparkoval som pred obchodným reťazcom a vybral som sa medzi paneláky. Myslel som, že sa budem musieť pýtať domácich, ale hneď za výraznou skulptúrou som zbadal siluetu budov. Niet pochýb, som na mieste.
Škola bola obohnaná plechovým plotom. Spoza neho sa ozýval buchot, svedčiaci o začiatku demolácie. Obchádzal som oplotenie, za chvíľu som objavil otvorenú bránu. Vošiel som do dvora, kde práve jeden pracovník vynášal okenné rámy. Dal som sa s ním do reči a spýtal sa, či môžem urobiť pár záberov. Súhlasil, ak nebudem fotografovať ich. Ešte sa zaujímal, na čo mi to bude, tak som ho stručne zasvätil do tajov urbexu.
Potom sa pobral do priestorov školy pokračovať v práci a mne nič nebránilo začať exkurziu.
Exteriéry.
Spredu tvoria školy tri hranaté budovy.
Na prvý pohľad vidno rozdiel od fotky z novín. Tam sú ešte okná v rámoch (aj keď zdevastované), teraz už ich robotníci odstránili. Škola vyzerá ako s vytrhanými zubami. Tie sú poukladané pred budovami.
Poďte so mnou obísť školu zo všetkých strán.
Ešte tri zábery z poschodia.
Pár informácií vyčítaných z novín.
Škola bola otvorená v septembri 1990, nastúpilo do nej vyše 600 žiakov. Postupne ale ubúdali, poslední opustili školské lavice v júni 2004.
Radnica napriek snahe nevedela nájsť vhodné využitie (bola snaha zriadiť v nej zariadenie sociálnych služieb), nepodarilo sa ani objekt predať. Škola postupne chátrala, budova sa časom stala útočiskom bezdomovcov, narkomanov a iných pochybných živlov, hasiči v nej likvidovali 17 požiarov. V budove sa povaľovali sklenené črepy aj injekčné striekačky. Keďže stála uprostred sídliska, stala sa nebezpečnou pre malých zvedavcov.
V budove sa realizovali aj grafiti umelci. Ich diela čoskoro zaniknú. My ale máme možnosť prezrieť si túto zvláštnu galériu ešte pred jej zánikom.
Prvá časť „Grafiti galérie“. Táto pod šírym nebom.
Každá z troch častí má spredu svoje exponáty. Jedna je aj z boku, ktorý sme pri obchôdzke školy nevideli.
Dnes už mesto problém starej školy vyriešilo.
Na investičnú akciu vrátane búrania nadzemnej časti vyčlenilo 170 tisíc eur z mestského rozpočtu, z toho 89 tisíc na búranie samotnej budovy. Odpad sa vytriedi na zhodnotenie , zvyšok pôjde na skládku. Odstránia sa aj asfaltové plochy, všetky práce by mali trvať cca 2 mesiace. Na mieste školy bude zeleň. Konkrétnym projektom sa necháme prekvapiť, ja sám sa sem určite ešte viackrát vrátim.
Toľko k informáciám z novín. A keďže čas tlačí, pokračujeme prehliadkou interiéru. Už budem hovoriť menej, slovo dostane najmä vizuál.
Interiér.
Samotný objekt som zatriedil do niekoľkých kapitol.
Triedy, základ školy.
Teda aspoň myslím, že sa jedná o triedy. Zaradil som sem najrozsiahlejšie priestory.
Druhá, "triedna časť" Grafiti galérie.
Na záver top "TOP FÁJV"
Škola nie sú len triedy.
Škola je tvorená troma poschodovým budovami. Logicky sú tu schodiská, plno chodieb a kumbálov, zrejme mnohé boli odborné kabinety. Dnes už ťažko rozoznať, čo kde bolo.
Schody.
Chodby.
Kumbály.
Všade samé kachličky.
V tejto škole ma fascinovalo, koľko priestorov bolo vykachličkovaných. Vybral som len „reprezentantov“. Množstvo hygienických zariadení, pravdepodobne kuchynské priestory a niečo, čo neviem identifikovať.
Toalety, umývarky
Kuchyňa a spol.
???
Naša prehliadka končí.
Je čas sa pobrať domov. Zaujatý skúmaním školských priestorov som si nevšimol, že buchot zatiaľ utíchol. A brána, ktorou som prišiel, je zavretá!
Prechádzam oplotenie zvnútra a hľadám, „kde nechal tesár dieru“. Napokon nachádzam. Paradoxne, často je problém urbexárov dostať sa do objektu. Ja som riešil problém opačný :-)
Nabudúce:
Seriál o Cimrmanoch má ešte dve časti. Čakajú aj dva Černobyle. Jeden známy – kúpele Sliač, a jeden nenápadný kultúrny dom.
( a vo fronte sú ďalšie články, napríklad letné reminescencie...)
Poradie a termíny si momentálne netrúfam oznámiť. Odberatlia dostanú avízo, ostatní si snáď všimnú.
Dočítania
