Od ktorej už uplynulo jubilejných 103 rokov. O 9 viac, ako keď spočítam moje jubileum a výročie svadby, ktoré pripadajú na ten istý deň ako VOSR (pokiaľ teda zosynchronizujeme gregoriánsky a juliánsky kalendár).
A zároveň udalosťou sú aj moje blogy. Kde tento je tiež jubilejný, tridsiatydeviaty v poradí.
Možno sa pozastavujete naj jubileami. 103, 39. Neviem, prečo si ľudia zaužívali jubileami nazývať okrúhle výročia zakončené nulou, s prižmúrením oka päťkou. Veď zoberte si takú tridsaťdevinu.
Nabitá študentami na prasknutie nás v časoch vysokoškolských vypľula spotených a pokrčených na Mlynoch. Výnimkou boli dni Dušičiek, kde študentov vymenili babičky a deduškovia, keďže spájala dva cintoríny.
39.
Je to súčet troch pre niekoho nešťastných čísel. 13+13+13. Nuž, poďme teda trocha bilancovať.
Než sa dostanem k blogom, musím zájsť do nedávnej histórie, niekedy koncom roka 2018. Keď som zablúdil na web SME a objavil blogovisko. A tam jednu veselú partičku pod blogmi predsedu Stanislava Martinčka. Bola to taká prapodivná veselá rodinka. Malý Stanko, teta Terka, učiteľka ruštiny, Martin Brebta – mäsiar Čejen, predsedová stryná z Dolného Konca a spústa ďalších postavičiek. Tak som tam nakukol, či sa môžem pridať. A istý oggir ma vrelo privítal.
A už som ostal a kráľovsky sa bavil. Pravda, veľa sa odvtedy premlelo. Prišlo dvojnásobné cunami a partička bola vyhnaná ako Adam s Evou z raja. Akurát oblečená. Neskôr časť našla azyl na Strnisku, ešte neskôr na Otave a naposledy na Pasienku. Trojpoľný systém a Slamožrúti (neskôr sa mnohým z nich ušli aj iné prívlastky. Ale to je minulosť ku ktorej sa nechcem vracať).
Časť z nich sa ocitla aj na žltom tričku, ku ktorému neskôr pribudla žltá šiltovka.
A už dvakrát sa stretla, a nebyť hnusoby, isto by už bolo aj do tretice. Ale veríme, že #dobre bude. Prišli aj ďalší mimo trička, ale jeden sa odsťahoval na Západ a ďalší je nevec kde (ale druhú slezynu stihol). Posádka sa skrátka obmenila, aj teraz je jeden v skúšobnej dobe a nepochopiteľne sa k skupinke hlásia aj ďalší, ktorí sa z Všehomírvieakých dôvodov zjavujú v trojpoľnom systéme. Ale vítaný je každý dobrej vôle.
O čom som to? Toto sa mi stáva často.
Aha, 39 blogov. Ja som pôvodne vôbec nezamýšľal byť bloger. Ale jedného dňa SME-čko zrušilo „bielych“ diskutérov. Pamätníci vedia, tí mohli bezplatne diskutovať 3 krát denne. A dosť. Zelení predplatitelia mohli prispievať do bezvedomia. A SME-čko zdôvodnilo rasistický krok voči bielym tým, že zjednodušene povedané robia v diskusiách „bordel“.
Ako keby normálne povedali, priatelia, doba je zlá, nemôžme už sponzorovať bezplatné služby, predplatím si rok a nepoviem ani mäkké f. Teda ˇf. Takto som si povedal, dosť. Ani cent (a vidíte, už som tu rozflákal hádam 12 euro. Z toho 2 som mal „zaracha“. A ďalšie 1+2 mi teraz beží súbežne). Možno si pod týmto jubilejným blogom pokecám sám so sebou. Kedysi v praveku, keď som bol ešte Miki1960, mal som svoje „schizo“ Mikiko lepšie ja. To ma hamovalo, vtedy mi hádam nevymazali ani jeden príspevok. Dodržiaval som kódex, aj keď medzi nami, vtedy som hádam ani netušil, že niečo také existuje, nie to ešte čítať.
Obaja sú už na Tríbeči. Možno odtiaľ napíšu blog.
No ale poďme qeci, alebo k jádru pudla. Alebo k pudlu jádra?
Čiže späť k tej myšlienke, že som pôvodne nechcel byť bloger (dodnes nerozlišujem pojmy blog a článok a len hmlisto rozlišujem pojmy výber či titulka). Zrušením nás bielych som totiž prišiel o možnosť diskutovať s priateľmi. Až prišiel s partičky spásonosný nápad. Veď bloguj! Bloger môže pod svojim blogom diskutovať zadarmo. Do bezvedomia. Ostal som zaskočený, ja a bloger??? Ale mám také heslo, neskúsiš, nezistíš. Tak som skúsil. A takto vznikli prvé tri či štyri blogy.
A postupne sa to celkom preklopilo. Zistil som, že blogovanie ma baví. A že sa môžem s priateľmi (a aj neznámymi ľuďmi) podeliť trebárs o moju záľubu v urbexoch. Tie nevychádzali vo výbere, ale svojich fánušikov si našli. A témy pribúdali...
Tak poďme teda bilancovať. Čo bolo a čo (možno) bude. A čo určite nebude.
Všetky blogy by som rozdelil neformálne do niekoľkých kategórií.
Pôvodné Pasienky (5 + 1)
Slovenské Černobyle (13 + 1 rekapitulácia + 1 zo Severu + 2 „medzihry“. V pláne je druhá séria tiež o 13 dieloch, zatiaľ sú v „materiáloch“ dva)
Bakalárky, diplomovky a ostatné plagiáty (zatiaľ 1 z trilógie)
Uzavretá kapitola (6, už žiadne ďalšie)
Kraj, kde nič nie je (zatiaľ 5, jeden taký „ups“, v pláne ešte 9. Paradoxne tiež 13-dielna séria, ten „ups“ spolu so „seriózom“ sú za jeden)
Spontánne kamalásky (zatiaľ 2, v pláne ešte jedna do voľnej trilógie)
Nezaradené – (zatiaľ 1 sídlisková náladovka, v pláne minimálne 2 ďalšie z domova a sveta)
Ak dobre počítam (u mňa je to vždy problematické s tým dvojitým videním a dvojcífernými číslami, ktoré sú vlastne možno jednociferné) je to tých 38 + tento tridsiaty deviaty. A v pláne zatiaľ 27. Čiže ak to všetko klapne, okrúhlo – jubilejných 66.
(Bez záruky. Lebo aj teraz, v čase okolo VOSR, vzniklo za 4 dni 5 neplánovaných. Všetko berte bez záruky, veď Labutie piesne, Staré vraky a Život v ... Veď viete.)
Rozmeňme na drobné.
(táto inventúra je hlavne pre mňa. Ako štít proti Nemcom. Teda tomu jednému konkrétnemu).
Čísla pri blogoch znamenajú celkové poradie v chronologickej postupnosti. Už existujúce blogy nie sú s odkazmi. Ale dostanete sa k nim jednoducho, však ste skúsení SME-čkári. Pre podobných Patov či Matov ako ja - hneď pod týmto sú ďalšie články blogera. To akože mňa.
1. Pôvodné Pasienky.
Čo bolo.
Čo nebude.
No už z názvu kapitolky je jasné, že už nič :-). Teda Pasienky ešte budú, ale už nie tie prvé pôvodné.
2. Slovenské Černobyle
Čo bolo.
Čo (možno) bude.
V pláne je druhá séria. V šuplíku zatiaľ dve.
14. Penzión Smerdžovka v Červenom Kláštore (premostenie z Kraja, kde nič nie je)
15. Bývalé huty v ZTS Martin
3. Bakalárky, diplomovky a ostatné plagiáty
Čo bolo.
PRED DIPLOMOVKOU
Čo (možno) bude.
DIPLOMOVKA
PO DIPLOMOVKE
???
4. Uzavretá kapitola
Čo bolo. A už nebude nič.
5. Kraj, kde nič nie je
Čo bolo.
Čo (možno) bude.
V. Hrad Zborov (second servis. Už seriózne).
VI. Bardejov a Bardejovské kúpele
VII. Drevené kostoly v okolí Bardejova.
VIII. Bardejovské kúpele. Skanzen.
IX. Stará Ľubovňa. Posledný skanzen na tripe.
X. Stará Ľubovňa. Hrad.
XI. Červený kláštor a Dunajec.
XII. Spišský hrad. Exteriér.
XIII. Spišský hrad. Interiér. A ešte skočíme do Levoče.
6. Spontánne kamalásky
Čo bolo.
Čo (možno) bude. S dovolením autora a vydavateľstva.
(Skoro) kamaláska z čundru.
7. Nezaradené
Čo bolo.
Čo možno bude.
Ďžan Jerevan. Pohľadnice z brigády v rokoch 80-tych.
Stratení na Tríbeči. (trocha záhada, trocha Černobyľ...)
(viem, čo ste robili minulé leto...)
Pozrieme za Mikim1960 a jeho Lepším ja, ako i kamaláskami.
Fuuu...
