Čuníka odnaučila koktať (iná vec je, že musel stále dookola omieľať tie isté vety) a na mne tiež nespoznáte, akú logopedickú vadu som vtedy mal.
A bol tam aj kopec iných kamošov, isto si spomínate, na konci doleteli mačky Čá a Pí. Ale tuším Čá si zmenila meno na Pá.
A všetci v lese skandovali. Pí, Pá, Pí, Pá...
Pekné a dojímavé to bolo. Ibaže myši zo šenku si ich chceli upiecť. Neviete, ako to dopadlo?
Alebo isto si pamätáte tú kvetinku Adélu, čo tak ľúbila mäso a nikto jej nedal jesť, hoci sa už blížila hlboká noc... Možno tiež bola na hostine z pečených PíPá...
Ak si nepamätáte, alebo ste s nami neboli, kuknite sem.
Mňa ste isto poznali z fotky.
Som malý hmyz z nadčeľade osy. Telo mám článkované, len samotný zadoček mám delený na niekoľko článkov spojených blankou, čo umožňuje meniť jeho veľkosť. Žijeme v postavených kopčekovitých hniezdach v kolóniách.
Ale ako som sa stal slávnym, moji kolegovia to nevedeli zniesť a z kopčekovitého hniezda ma vyhodili.
Tak som sa vydal na cesty hľadať si nové bývanie.
A už mám najvyšší čas, v noci je zima a padá aj sneh...
Ukážem vám, aké mám ponuky.
Jedna.
Domček na vtáčej nôžke. Ale asi by sa mi točila hlava.
Dva až šesť.
Tých podobných domčekov je viac. Bolo by so susedmi aj veselo. Ale to isté, je to veľmi vysoko.
Sedem.
Hubka je na zemi. Ale bojím sa, že síce od dažďa klobúčik pomôže, ale bude fúkať.
Osem.
Tuto by asi nefúkalo. Ale toto nie je nehnuteľnosť. Ja chcem bývať na jednom mieste a nie labdzovať aj s panelákom kae tae...
Deväť.
Podnájom u kamoša čuníka. V novom tehlovom domčeku. Ale. To jeho ko-ko-kotanie mi lezie na citlivý zväzok vlákien, vysielajúcich signály do mozgu.
Desať.
Medovníková chalúpka. A ja skončím na pekáči. Totak!
Jedenásť.
V chalúpke u babičky, čo čaká na vnučku s nápadnou Čiapočkou. Neviem, či sa hodí do lesa. Ale čosi mi tu nesedí. Babičkine zuby a najmä tie velikánske okále. A nie, nesedela na wecku...
Dvanásť až pätnásť.
Domček deduška, čo zapaľuje hviezdičky.
Búda jeho psíka.
Salaš u Maťka a Kubka.
Panské sídlo.
Mne sa ale najviac pozdáva posledná ponuka.
Čo vy na to?
Môžete sa k tomu (ale aj k hocičomu inému) ozvať v diskusii.
Ale bacha!
Už viete, že mám logopedickú vadu. Neviem povedať jedno hlúpe písmenko.
Ale viem ju maskovať.
Môžete čítať tento článok stále znova a znova, ale nenachytáte ma. To písmenko tam jednoducho nenájdete. Všetko sa dá povedať aj bez neho. Aj ten podhlavolomný jazykolam. Spomínate?
A tie vtáky z toho sena, šup hup do ďalšieho sena...
A vy budete ku mne ohľaduplní.
Kto bude chcieť tuto diskutovať, tiež to hlúpe písmenko nesmie použiť.
Všetko sa chce, keď sa dá.
(túto zábavku sme za dávnych čias s chalanmi občas využívali na budovanie pivového fondu. Kto sa pomýlil a použil to písmenko, zaplatil do fondu mincu s jednotkou. Už na ďalší deň sa pivopilo).
Môžme aj včil.
Kto sa pomýli, dá na Slezyne do fondu takú istú mincu. Len nie slovenskú menu, ale tú, čo zaviedla Únia.
Tak nech sa páči, debatujte. HA!
***
Jáj, aby som nezabudol.
Poučenie z dnešného sťahovania.
Dbajte aj na to, aby ste mohli deliť odpad. Kovy, sklo, noviny a letáky a plasty.
A po novom nevyhadzujte ani šupku od banánu.
Lesné postavičky a obydlia sme si požičali z Pohádkového lesa, nachádzajúceho sa vedľa Koliby nad Nezbudskou Lúčkou.
