STROJE, KTORÉ SME UŽ VIDELI
Prvá séria mala 13 dielov a rekapituláciu. Teraz si pozrieme výber techniky, ktorá a vyskytovala v jednotlivých destináciách. Je to trocha kompilát a tak trocha tiež autoplagiát :-).
Hneď v prvých Černobyľoch bolo pár kúskov. Pri prvej exkurzii na sedačku na Martinské hole, sme sa stavili aj v Horskom hoteli na Podstráňach. Tam sme videli pokladňu („babičku“ tých registračných), na tú dobu pokrokový tlačidlový telefón (pamätáte ešte na nekonečné vytáčanie kruhového číselníka?) a prenosný čiernobiely televízor Merkúr (tieto prijímače prevzali v počiatkoch mikropočítačovej éry (prvé PMD 85) aj úlohu monitorov).
Televíziu pozerali aj obyvatelia Makovníkovej chalúpky. Svedčí o tom anténa, chalúpka sa zrejme už nestihla ozdobiť diskom satelitu. Obyvatelia tu zanechali aj kulinárske dvojičky chladničku Calex a sporák Moru. Zima a teplo...
V detskom tábore v Zbyňove sa veľa pralo, najmä posteľná bielizeň. Z práčky ostal len bubon. Z hotela v Belušských slatinách ostalo len zhorenisko. Je podivné, že jediné auto, čo ostalo na parkovisku, nenesie žiadne stopy ohňa (viem, v tejto „zbierke“ pôsobí trocha nepatrične. Ale neodolal som :-).
Najviac vyslúžilej techniky sme videli v hoteli v Hornom Vadičove.
Pri chatkách ležal telefón bez slúchadla, dvor a prístrešok ukrýval odhŕňač snehu a vzduchotechniku. Ja som to nerozlúskal. Dnes som múdry vďaka dievčatám v dikusii :-).
Nuž a v interiéri zaháľa vo wellnese čistička vody a v jednej izbe rozbitá tlačiareň.
Možno si spomeniete. V blogu z Makova bol na záver bonus, zdevastovaná Honda Civic „pohodená“ pred žilinským Metrom. Vtedy bola „stojan na fľaše“ a objekt začínajúcich grafiťákov. Chýbali jej kolesá, dnes už „pokročila“. Už nemá ani dvere a zmenila sa na kontajner neseparovaného zberu...
Pri ďalších troch exponátoch som rozmýšľal, či ich sem dať. Svojmu účelu už síce neslúžia (a dúfajme, že nebude potrebné ich ťahať z "dôchodku"), ale nežijú ani typický osud Černobyľov - strojov. Je o nich postarané a užívajú si patričnú úctu.
Nakoniec som sa rozhodol, že ich sem zaradím. Preventívne, ak by sem vnikol votrelec.
STROJE, KTORÉ ČOSKORO UVIDÍME
Túto felíciu neuvidíte v Černobyľoch, ale v článkoch z Kraja, kde nič nie je. Vyšplhala sa pod hrad Zborov a možno sa to nezdá, ale je pojazdná. Nevadí, že nemá ŠPZ-etky. Na trasu z osady na hrad ich nepotrebuje. Je to dopravný prostriedok dočasných robotníkov. Nasadené reťaze svedčia, že je pripravená na terén aj v lete :-).
Hneď prvý blog druhej série premostí z Kraja ničoho naspäť do Černobyľov. Pôjdeme do penziónu Smerdžonka v Červenom Kláštore. Ktorý mal byť v rokoch 2014 – 2020 v rámci projektu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky za spoluúčasti fondov EU komplexne renovovaný. Nuž, termín končí, posúdite sami. „Někde udělali soudruzi z Ministerstva chybu...“
V každom prípade hneď v miestnosti oproti vchodu boli také kozmické stroje, laicky ich typujem na práčky (?). V skladisku na poschodí už som identifikoval váhu, ktorú si pamätám zo zelovocov či mäsiarní a „zadok“ nám vytŕča aj vysavač.
Ďalší, už klasický Černobyľ nás zavedie do huty bývalej ZTS v Martine. Tu sa nachádza kamionový náves a to ďalšie je zrejme tiež technika (javí sa mi, že ten „spodok“ jazdil po koľajniciach), ale čo to bolo a či tá žltá nadstavba patrí k tomu spodku, alebo ju tam len pohodili, netuším. Pre mňa je to záhada...
AKTUÁLNY ÚLOVOK
Tento „kúsok“ sme objavili s beštiou pri venčení. Nebyť susedstva s kontajnerom, vôbec by som ho k Černobyľským strojom neradil.
Nechám na fantázii čitateľov, k čomu všetkému možno tento „kúsok“ slúžil :-).
