Mal som možnosť z blízka vidieť cválanie, skoky, pády jazdcov, šialený krik divákov, nepokoj a vyplašené oči koní. Všetko len pre rozmaznané hlupane, gamblerov, ožranov a zbohatlíkov. Len kvôli tomu, aby si mohlo pár šialencov staviť a zakričať z tribúny, alebo si "užiť" jazdu.
Najhorší pohľad bol až v cieli, kde som mal možnosť byť aj ja a z bezprostrednej blízkosti vidieť strach a zmätenosť v očiach týchto pekných zvierat. Vyplašené, uštvané, zablátené sa ich snažili upokojiť a striekali na nich vodu. Nemal som z toho na rozdiel od jasajúceho publika dobrý pocit. Osobne si totiž myslím, že kôň sa dokáže prebehnúť aj sám. Nepotrebuje k tomu jazdca, ani publikum, ani sedlo, ani uzdu, ani šlehy bičom, ani rozpárané brucho, ani potrhanú papulu.
Jasné. Ženy chcú mať pod sebou veľké zviera a cítiť ako pracuje jeho telo. Jeho silu, pohyb svalov. Myslím si však, že rovnaký efekt by pre ne malo aj poriadne nakopanie do zadku.
Je smutné, že sa dokážu desiatky tisíc ľudí stretnuť okolo takejto zvrhlosti, ale okolo niečoho, čo fakt stojí za zmenu ich životov k lepšiemu, to nie.
A novinári a fotografi? Na vlastné oči som videl ten hyenizmus a honbu za dokonalou fotkou. Preskakovali zábrany, skákali do jám, cez zábradlia, skoro nohy polámali a v ksichtoch mali šialený výraz. Áno, je to ich živobytie, ale nechápem zapredanosť, fanatizmus, hyenizmus, bezohľadnosť a bezzásadovosť. Kto vie, ako by zobrali, keby ich niekto dvadsať minút bil a potom zrazu hladil a tíšil, s milým úsmevom na tvári. A do toho by im cvakali fotoaparáty.
Je to zneužívanie zvierat pre potešenie odporných individuí na rovnakej úrovni, ako psie zápasy a nazývať to športom je nehoráznosť. Ale je mi jasné, že aj tu najväčšiu úlohu zohrávajú peniaze. A celá tá ceremónia okolo toho? Stánky s darčekovými predmetmi, oblečením, občerstvením, výstavy áut, TV prenosy, rozhovory, hry pre detí ... . zárobok a reklama na úkor štvaných zvierat.
Odporné.
