Domov nie je len adresa, na ktorej sa zdržiavate medzi štyroma stenami, ale aj okolitá krajina, prostredie a príroda, ktorá nám dala ľudskú podobu a tak by čistota a poriadkumilovnosť nemali končiť so zabúchnutím vchodových dvier na byte. A možno to poniektorých prekvapí, ale odpadkový kôš má hlbší zmysel. Nie je to stojan na bicykel, ani nádoba na odhadzovanie neuhasených cigariet, ani plocha na graffiti, ani miesto na priviazanie psa.
Koľko váži taká plastová fľaša, že je niekomu zaťažko niesť ju po najbližší odpadkový kôš, alebo ju stlačiť a vložiť do batohu? Ale možno si poniektorí myslia, že jedna vyhodená fľaša hore - dole. Že sa v takom veľkom lese stratí. Ako je vidieť, nestratí sa. Ani sa nerozpustí vo vode. Ani nevyparí na slnku. Ani nerozloží. Ani ju nezožerú ryby a divá zver.
A nie je to ani frajerina. Nepostúpite na spoločenskom rebríčku, ani tým nezískate obľúbenosť v partii, ani obdiv u kamarátov, ani záujem u opačného pohlavia. Svedčí to len o zlyhaní človeka, ako súčasti prírody.
Je to bolestivé pre prírodu a nefér k ostatným navštevníkom, ktorí vedia, čo sa patrí a chcú si v pamäti uchovať les plný rastlín a živočichov, nie plastu, igelitu, rozbitých fliaš, odhodených papierových vreckoviek, graffitov, starého oblečenia, plechoviek, hovien prikrytých toaleťákom, použitých kondómov a ďalších predmetov, neprirodzených pre toto prostredie, tak ako turista v hlbokom lese, s rádiom na pleci, z ktorého sa na plné pecky do okolia šíri techno.
Nenoste do prírody mesto. Veď je to nádhera, ktorú si treba užiť všetkými zmyslami.
