Pri otvorení viečok, v prvom rannom nádychu
ponorený v prítomnosti, vo vnútornom tichu
si tvorím dnešný deň, (túto báseň)
ale
prichádza myšlienka, za ňou druhá, tretia, štvrtá
tvári sa dôležito, pozornosť na seba púta
Prichádza....hm, ale do mysle ešte nevchádza
iba lieta okolo ako motýľ
do mysle sa snaží dostať a zahaliť prítomnosť
zo všetkých síl
A ja iba pozorujem... a myšlienky - motýle tým odradzujem.
Jedna, druhá, tretia štvrtá … všetky sa stratili
do neznámeho zdroja sa vrátili
A ja iba dýcham, hýbem viečkami a sa usmievam
svoj deň, svoju báseň, svoju pieseň
si spievam
tvorím...
nech môj plameň bdelosti horí..