reklama

Špinavá dúha

Obrovské špinavé mesto preplnené ľuďmi. Všade sa šírila chudoba, násilie a bezprávie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Svet zažíval obrovskú ekonomickú krízu a ohromné množstvo ľudí sa ocitlo na hranici chudoby. Počet bezdomovcov sa neustále zvyšoval. Bez práce bol rekordný počet ľudí. Mesto bolo plné rozpadávajúcich sa budov. Všade grafity a neporiadok. Na okraji mesta stálo jedno veľké sídlisko. Vysoké vežiaky boli rozosiate po celom sídlisku. V jednom z týchto vežiakov býval dvanásť ročný chlapec. Volal sa Alex. Boli akurát letné prázdniny, a tak sa Alex rozhodol ísť von. Vyšiel pred svoj byt, zavrel za sebou dvere a prechádzal ďalej chodbou na svojom poschodí. Na chodbe bola tma. Svetlo nefungovalo, pretože zase niekto ukradol žiarovky. Chodbou sa šíril neuveriteľný smrad. Počas toho, ako kráčal pocítil, ako šliapne do vody na zemi. Niekto sa zase vymočil na chodbe. Bojazlivo prechádzal po pri dverách ďalších bytov a počul hluk spoza dverí. Ľudia sa hádali a vykrikovali po sebe. Steny na chodbe boli počmárané rôznymi popismi. Prešiel až ku výťahu a stlačil gombík na privolanie výťahu. Výťah na počudovanie stále fungoval. Keď výťah prišiel tak do neho Alex nastúpil. Stlačil gombík na prízemie a výťah smeroval dole. Výťah bol tiež celý počarbaný a svetlo v ňom sem tam blikalo. Výťah zastal a chlapec prechádzal chodbou až ku východu. Vo vchode sedeli dvaja chalani opretý o stenu s nepríčetným pohľadom. Opatrne prešiel po pri nich a otvoril vchodové dvere, ktoré boli celé rozbité a chýbalo na nich sklo. Vyšiel von a sledoval život na sídlisku. Už pred vchodom sa na zemi povaľovala partia ľudí. Mestom sa totiž šírila nová droga. Droga, ktorá dostane každého. Droga, ktorá ukradne dušu. Droga, ktorej nikto nevie odolať a nakoniec podľahne každý. Vonku bolo sychravo a šedé mračná sa zbiehali nad vežiakmi. Po uliciach sa povaľovali kopy bezdomovcov. Ležali na chodníku, na tráve, všade. Všade po zemi boli rozsypané drobné skúmavky. Do tých skúmaviek sa umiestňovala nová droga. Dúha. Vyskytovala sa v tekutej forme a plnila sa do skúmaviek. Droga bola strašne lacná, a tak vo svete plnej chudoby, bolo naozaj ľahké pre každého sa k nej dostať. Stačilo vypiť a svet bol hneď krásny. Závislosť nastupovala takmer okamžite. Bolo nemožné sa jej zbaviť. Chytilo ľudskú dušu a už ju nepustilo. Chlapec sa smutne pozrel na skúmavky pohodené na chodníku a kráčal ďalej. V ruke si niesol futbalovú loptu, mal v pláne sa stretnúť so svojimi tromi kamarátmi a zahrať si futbal na neďalekom ihrisku. Keď dorazil na ihrisko tak zbadal, že je tam prvý. Sadol si, teda na lavičku. Lavička bola rozpadnutá a zostala z nej iba kovová konštrukcia bez dreveného sedadla a operadla. Tieto časti lavičky boli zdemolované a vytrhnuté. Ihrisko malo betónovú plochu. Bolo celé popraskané a v zlom stave. Na každej strane bola jedna brána bez sieťky. Po chvíli dorazili aj jeho traja kamaráti. Lukáš, Tomáš a Marek. Lukáš mal štrnásť rokov. Tomáš a Marek mali trinásť rokov. Pozdravili sa a začali hrať futbal. Keď hrali futbal, zabudli na prostredie okolo seba. S úsmevom na tvári naháňali loptu. Hrali pár hodín až zostali unavený. Sadli si na popraskanú, betónovú zem a oddychovali. Chvíľu tam len tak ležali, rozprávali sa a užívali si tú chvíľu. Po nejakom čase sa postavili, rozlúčili a každý išiel svojou cestou domov. Alex kráčal naspäť domov cez sídlisko. Pred vežiakmi videl starších chalanov, ako tam postávajú a predávajú drogy. Oproti nemu kráčala ďalšia skupinka starších chalanov. Alex sa na nich opatrne pozrel a zbadal, že na neho hľadia tiež. Ich nenávistný pohľad, akoby sa ho snažili preseknúť na polovicu. Alex radšej sklonil hlavu k zemi a snažil sa prejsť bez problému okolo nich. Jeden z tých chalanov zakričal na Alexa, aby mu dal tú loptu. Alex iba silnejšie stisol loptu a pridal do kroku. Partia chalanov sa z neho začala smiať a vykrikovali po ňom, keď prešiel poza nich. Alex rýchlo dorazil domov a zavrel za sebou dvere. Konečne bol v bezpečí domova. Hodil loptu do izby a po odohratom futbalovom zápase mal chuť niečo zjesť. Prešiel do kuchyne a otvoril chladničku. Bola však prázdna. Doma nikto nebol. Všade bolo ticho a prázdno. Počas ekonomickej krízy prišla jeho matka o prácu a teraz sa snažila získať peniaze, kde sa dalo. Alex nevedel, čo jeho matka robí a ani to nechcel vedieť. Jeho otec zomrel pred dvomi rokmi. Keď sa vracal domov z práce niekto ho na ulici prepadol a zavraždil.  Situácia bola už vtedy zlá. Prepady v noci sa od vtedy ešte zvýšili. Vychádzať na ulicu po zotmení je obrovský risk. Čo sa vonku všetko deje radšej ani nikto nechce vedieť. Alex si smutne sadol vo svojej izbe na stoličku. Vytiahol si papier a začal si kresliť. Po pár hodinách dorazila domov aj jeho matka. Vyzerala byť unavená a zničená. Alex k nej pribehol a spýtal sa jej či má niečo na jedenie. Matka mu podala tašku, kde bolo trochu jedla. Alex tašku odniesol do kuchyne, vybalil jedlo a sadol si za stôl. Začal jesť a matka si sadla k nemu a smutne na neho hľadela. Na druhý deň sa Alex znovu vybral von hrať futbal s kamarátmi. Zobral loptu a utekal rýchlo na ihrisko cez dvor plný narkomanov a bezdomovcov. Znovu sa stretli štvorčlenná partia chlapcov a začali hrať futbal. Radosť na ich tvárach bola ihneď viditeľná. Všetky problémy boli preč. Bola tu iba radosť pre hru. Zatiaľ, čo hrali futbal oproti ihrisku sa nachádzala stena, kde boli samé grafity. Spoza nich kráčal chlapec s kapucňou na hlave a na chrbte mal ruksak. Zastal pred stenou a zložil svoj ruksak na zem. Vytiahol odtiaľ sprej a začal niečo sprejovať cez jeden grafit. Z druhej strany si to všimla banda ľudí stojacích pred vežiakom. Začali na neho vykrikovať, že, čo im čarbe cez ich grafity. Chlapec sa obzrel, odhodil sprej a začal utekať preč. Celá banda sa za ním rozbehla a hneď ho aj chytila. Chlapci hrajúci futbal, hneď prestali a začali sledovať, čo sa bude diať. Keď ho banda dobehla, zvalili ho na zem a začali ho mlátiť hlava nehlava. Kopali ho do hlavy, do brucha, do nôh. Jeden z nich vytiahol veľkú, hrubú reťaz a celou silou ho ňou mlátil po celom tele. Prestali až, keď sa prestal úplne hýbať. Ešte ho opľuli a odišli od neho preč. Chlapec zostal ležať nehybne na zemi, celý krvavý. Nikto si ho nevšímal, nikto to neriešil. Chlapci ešte chvíľu pozerali na zbitého chlapca a snažili sa spamätať sa z toho, čo práve videli. Potom začali hrať futbal ďalej. Zrazu na ihrisko prišiel nejaký neznámy chalan a zavolal si Lukáša. Prestali hrať a Lukáš prišiel za tým neznámym chalanom. Chvíľu sa o niečom rozprávali a potom spolu odišli preč. Zostali len traja. Tak sa rozlúčili a dohodli sa, že si zajtra zahrajú zase. Chlapec, ktorého zbili tam stále ležal v rovnakej polohe. Nikto sa o neho nezaujímal, nikto neprišiel. Ľudia iba kráčali okolo neho a ledva na neho upreli zrak. Na ďalší deň sa znovu stretli na ihrisku. Alex zbadal, že Lukáš aj po tom, čo včera odišiel, prišiel znova, ale stál však opodiaľ od ihriska a dohadoval sa na niečom s Tomášom. Potom prišli obaja na ihrisko a začali hrať futbal. Keď dohrali znovu prišiel ten chalan zo včera. Tento krát s ním, ale odišiel preč Lukáš aj Tomáš. Keď sa Alex snažil zistiť kam odchádzajú, Lukáš ho kamarátsky odstrčil, aby išiel preč. Na ihrisku, teda zostali len dvaja, Alex a Marek. Rozlúčili sa s tým, že sa na druhý deň stretnú znovu na ihrisku. Ako Alex kráčal cestou domov zbadal, ako na chodníku pred ním niekto leží. Keď prišiel bližšie zbadal, že je to postarší chlapík. Vyzeral byť mŕtvy. Ležal v kaluži krvi a mal neprítomný pohľad. Vedľa neho ležal na chodníku nôž, celý od krvi. Alex na neho chvíľu hľadel. Vyvolalo to v ňom nepríjemné mrazenie. Nebola to však prvá mŕtvola, ktorú tu videl. Po čase si zvykol. Prešiel okolo neho a snažil sa zabudnúť. Na ďalší deň sa na ihrisku stretli už len dvaja, Alex a Marek. Nejaký čas sa rozhodli čakať na Lukáša s Tomášom, ale tí neprichádzali. Tak sa rozhodli, že si zakopú len tak, aspoň dvaja. Ako si tak kopali spozorovali, ako sa k nim blížila nejaká banda. Najväčší z tej bandy začal hovoriť, aby mu dali tú loptu. Alex si chytil loptu do ruky a nechcel im ju dať. Grázel, teda vytiahol nôž, motýlik, pretočil ho a spýtal sa ešte raz. Alex mu, teda smutne loptu hodil. Grázel si ju zoberal a bez slova odišiel preč. Celá banda si začala kopať loptu cez celé ihrisko. Alex s Marekom sa na seba smutne pozreli, sadli si na lavičku a sledovali, ako si kopali s jeho loptou. Potom sa postavili a kráčali spolu preč odtiaľ. V tom sa od neho odpojil aj Marek a Alex sledoval, ako sa mu stráca v diaľke. Ešte mu zakričal, že zoženie druhú loptu a, že sa zajtra zase stretnú na ihrisku, ale Marek na to už nereagoval. Alex prišiel domov a začal matku prosiť o peniaze na novú loptu. Matka sa mu snažila vysvetliť, že na loptu nemá peniaze, ale Alex sa ďalej snažil a povedal jej, že na narodeniny už nemusí nič dostať, ak teraz dostane peniaze na loptu. Matka to už nevydržala, a tak mu tie peniaze na loptu dala. Naložila Alexovi niečo na jedenie a sama sebe nedala nič, lebo jej už nič nezostalo. Musela teraz pár dní vydržať, aby pokryla stratu za Alexovu loptu. Radosť v jeho detských očiach však stála za to. Na druhý deň sa Alex vybral do najbližšieho obchodu. Kúpil si tam tú najlacnejšiu futbalovú loptu a nadšene utekal na ihrisko. Na ihrisku však nikto nebol. Položil si loptu na zem a sadol si na ňu. Sledoval dianie na sídlisku. Všade z okolia sa ozýval hluk. Bandy mladých ľudí sa prechádzali od vežiaku ku vežiaku. Sem tam započul kričanie o pomoc. Zvuk šmýkania gúm, streľba z pištole, rinčanie skla, krik a alarm z áut. Po dlhom čakaní sa smutne zdvihol zo zeme a kráčal domov. Ako tak pomaly kráčal pri jednom vežiaku zbadal nejakú partiu. Medzi nimi stáli aj Lukáš, Tomáš a Marek. Bol tam aj ten neznámy chalan, s ktorým odišiel Lukáš a Tomáš z ihriska. Sledoval, ako postávali pod vežiakom, rozprávali sa, smiali sa a bavili sa. Iba prešiel okolo a kráčal ďalej. Cestou stretol samé bandy mladých ľudí. Popíjali Dúhu a mali strašne dobrú náladu. Dorazil domov a hľadel z okna na mesto rozprestierajúce sa pred ním. Začínalo sa stmievať a temnota začínala doliehať na mesto. Červený mesiac svietil nad radom vežiakov. Z vonku bolo neustále počuť krik, smiech a výkriky o pomoc. Alex bol rád, že to môže sledovať z bezpečia domova. Ráno sa zobudil a rozhodol sa prejsť po sídlisku. Obloha vytvárala farby šedivo sivej a šedé vežiaky dotvárali spolu deprimujúcu náladu. Kráčal sám po sídlisku a znovu narazil na svojich troch kamarátov aj s ďalšou partiou. Vyzerali byť strašne šťastný. Alex prišiel za nimi, ale Lukáš ho začal posielať preč. Jeden zo starších chalanov, ktorého prezývali Bago, povedal Lukášovi, aby ho nechal tak. Bago vyzeral, že je šéf bandy. Bol vysoký, potetovaný, mal chudú tvár s výraznými rysmi. Na krku mal vytetovaného obrovského škorpióna. Mal tmavé oči, z ktorých išiel strach. Keď začal hovoriť všetci stíchli. Chvíľu sa spolu rozprávali a potom Alexovi ponúkol malú skúmavku, v ktorej bola číra tekutina. Povedal mu nech to skúsi a bude sa cítiť super. Tak dobre ako nikdy v živote. Že nech to skúsi iba raz a potom uvidí či bude ešte chcieť. Lukáš povedal Bagovi, aby mu to nedával, že je ešte decko, ale Bago ho chytil pod krk a povedal mu, aby držal hubu. Alex dostal strach a začal odmietať a hovoriť, že to nechce. Bago mu, teda povedal, aby odišiel a odstrčil ho preč. Starší z partie sa mu začali smiať a začali hovoriť, že je sračka alebo decko a nech vypadne preč. Alex sa začal cítiť hlúpo a chvíľu váhal, ale nakoniec si, teda zobral tú skúmavku. Otvoril ju a vypil do dna. Zrazu sa šedé sídlisko premenilo na pestrofarebné a krásne miesto. Nič mu už nepripadalo také škaredé a smutné. Všetko bolo zrazu krásne. Ako, keď po daždi vyjde krásna dúha. Všetok zlý pocit a nešťastie boli okamžite preč. Zabudol na všetko nešťastie, ktoré sa mu stalo. Zabudol na to, ako ich opustil otec. Zabudol na to, ako nešťastne sa každý deň tvári jeho matka. Zabudol na všetko to zlo, ktoré každý deň vidí. Zabudol na všetko. Bolo to preč. Na tvári mu vyrazil úsmev a všetko naokolo sledoval akoby to videl prvý krát. Sadol si na špinavé schody, ktoré mu však teraz pripadali krásne a zaujímavé. Všetko bolo zrazu zaujímavé a všetko ho bavilo. Sedel na špinavých, rozpadnutých schodoch a nevedel vstrebať všetku tú krásu sveta. Pár hodín tam sedel bez pohnutia a v nemom úžase sledoval svet zo svojho nového pohľadu. Ako plynul čas pocity šťastia a krásy začali vyprchávať a svet pomaly prestával byť tak krásny. Zrazu si uvedomil, že je rovnaký, ako bol pred tým. Znovu si spomenul na smrť otca. Spomenul si na trápenie matky a na všetko to zlo v jeho svete. Uvedomil si, že na schodoch zostal sám. Ani si nevšimol, že všetci niekam odišli. Nevšimol si ani, že už je večer a začalo sa stmievať. Vedel, že byť po zotmení vonku je veľmi nebezpečné, a tak rýchlo vyrazil domov. Cestou mal hrozný strach. Hluk a krik sa neustále začínal zvyšovať. Počul ho všade. Snažil sa neobzerať, ale rýchlo kráčať domov. Oproti nemu zrazu kráčal starší, chudý chlapík s nepríčetným pohľadom v dotrhanom oblečení a v ruke držal nôž. Kráčal a rozprával sa sám so sebou. Vykrikoval, že niekoho zabije. Alex radšej prešiel na druhú stranu cesty a pridal do kroku. Chlapík si ho ani nevšimol a kráčal ďalej. Na ceste oproti postávali prostitútky. Alex sledoval, ako k jednej z nich prišiel jej pasák a začal na ňu vykrikovať, že nič nezarába. Začal ju mlátiť, a tak otočil hlavu a už sa tam radšej ani nepozeral. Keď konečne dorazil pred svoj vežiak vydýchol si a rýchlo vošiel do vchodu. Vo vchode bola tma, a tak kráčal opatrne. Zrazu ho niekto chytil za plece. Strašne sa zľakol. Spoza seba zbadal siluetu postavy. Zhodil ruku zo seba a utekal, čo mu sily stačili k výťahu. Rýchlo stlačil gombík a netrpezlivo čakal na výťah. Započul, ako sa k nemu približovali kroky. V tom výťah zastal a Alex do neho rýchlo nastúpil a stlačil gombík svojho poschodia. Vystúpil na svojom poschodí a rýchlo prešiel ku dverám svojho bytu. Otvoril a rýchlo vošiel do vnútra. Oprel sa o stenu a zhlboka si vydýchol. Matka vyšla spoza rohu a začala na neho kričať, že, kde bol. Alex sa jej začal ospravedlňovať, že zabudol na čas a, že sa to už nikdy nestane. Matka mu povedala, že nechce, aby sa túlal po vonku v noci, lebo má o neho hrozný strach. Potom ho objala a pripravila mu jedlo. Alex sa najedol a išiel si ľahnúť do postele. Ako ležal v posteli premýšľal o svojom dnešnom zážitku. Premýšľal nad tým, ako je to možné, že tá droga tak ničí životy, keď je to taká super vec. Nevedel prestať myslieť na ten neopísateľne krásny pocit, ktorý zažil. Neustále nad tým rozmýšľal a nevedel zaspať. Ráno prvá myšlienka, ktorú dostal, že si to musí znova dať za každú cenu. Ako zhypnotizovaný sa obliekol a vyrazil von. Behal po sídlisku od vežiaku k vežiaku a hľadal partiu, s ktorou bol deň pred tým. Nikde ich nevedel nájsť, ale neprestával hľadať. Túžba zažiť to znovu ho hnala neustále dopredu. Chcel to zažiť znovu za každú cenu. Nechcel vidieť ten šedý, nudný svet, na ktorý sa pozeral. Chcel vidieť ten krásny, farebný svet plný zábavy. Prešiel by aj na kraj sveta, aby ten svet našiel. Urobil by čokoľvek. Od rána do večera sa prechádzal po celom obrovskom sídlisku a hľadal partiu. Keď sa začalo stmievať na jednom tmavom rohu spozoroval Baga, ktorý mu včera ponúkol drogu. Strašne sa potešil a s nadšením kráčal smerom k nemu. Pribehol k nemu a povedal mu, že chce to, čo mu dal včera. Bago však vyzerá byť nejaký nepríčetný. Všetci vyzerali byť nejaký nervózny a bez nálady. Alex mu neustále opakoval, aby mu dal to, čo včera, ale Bago na neho nereagoval. Iba tak stál a hľadel do neznáma. Keď Alex neustále naliehal tak sa Bago nahneval a s hrôzostrašným pohľadom v tvári ho odstrčil a zakričal na neho, aby dal pokoj. Alex sa najprv zľakol, ale po chvíli ho začal prosiť, aby mu to dal. Kľakol si na kolená a povedal, že chce zažiť to, čo včera. Bago mu povedal, že tentokrát to už nebude zadarmo, a ak chce musí mu doniesť peniaze alebo niečo cenné. Alex znervóznel a povedal mu, aby zostal na mieste, že za chvíľu príde. Rýchlo sa rozbehol smerom domov. Už začínala byť tma a Alex tentokrát vôbec nevnímal svet okolo seba. Hnal ho iba jeho cieľ, zohnať, čo najrýchlejšie na to, aby si dal Dúhu. Dobehol domov a matka na neho zase vybehla, že mu hovorila, aby sa neflákal po vonku po tme. Povedala mu, že sa o neho strašne bojí. Alex na ňu však tentokrát nereagoval a behal ako splašený po byte. Matka sa ho spýtala či je v poriadku a on jej povedal, že áno. Že sa má ukľudniť a nechať ho na pokoji. Matka zostala znepokojená, ale odišla späť do obývačky a sadla si na gauč. Alex zatiaľ vbehol do spálne a z malej skrinky pri matkinej posteli zobral všetky šperky, ktoré jej ešte zostali. Celý nadšený vyletel z izby a začal sa znovu obúvať. Matka sa postavila z gauča a nechápavo sa ho spýtala kam ešte chce teraz ísť. Alex jej len povedal, že musí odísť preč. Matka sa rozplakala a spýtala sa ho, čo sa to s ním deje. Alex nereagoval, buchol dverami a utekal preč. Vyšiel z vchodu a rýchlo kráčal nájsť Baga. Prišiel pred neho a z vrecka vytiahol šperky. Retiazky, prstene, náramky. Bagovi sa zablyšťali oči a všetko schmatol do ruky a strčil si to do vrecka. Alexovi podal jednu skúmavku a spolu s celou bandou, začal kráčať niekam preč. Alexa tam nechali samého, ale Alexovi to v tej chvíli vôbec nevadilo. Zobral skúmavku, nervózne ju otvoril a rýchlo vypil. Zrazu sa ten pochmúrny, šedivý a temný svet premenil na nádhernú oázu pokoja. Všetko bolo farebné, krásne a nádherné. Všade bolo ticho, pokoj a kľud.

Miroslav Husár

Miroslav Husár

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto naozaj som ? Ťažko povedať. Myslím že to budem zisťovať celý svoj život. Snažím sa tvoriť a pracovať so svojou fantáziou. Snažím sa vytvárať rôzne príbehy a poviedky. Keď už niečo tvorím bola by škoda nechať si to po celý život iba pre seba. Možno sa nájde aspoň jeden človek na tejto planéte ktorému by sa to mohlo páčiť. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu