Reštrukturalizácia nie je zlý nástroj, ak sa využíva tam, kde sú na to opodstatnené dôvody. Aké? Napríklad v prípade VÝROBNÝCH firiem, ktoré jednoducho precenili odhad objemu predaja ich výrobkov a nie sú schopní v tempe, v akom začali, pokračovať. Výrobky sú síce vyrobené, ale nie predané. Sú teda schopní sa pozviechať, pretože investované peniaze a objednané služby, ako aj výrobky ostali v podniku. A takú firmu všetci subdodávatelia celkom radi PODRŽIA a počkajú si na svoje pohľadávky. Pretože objednávky prichádzajú, prípadne sú podpísané na dlhé obdobie, aj keď nie v takej intenzite, ako sa plánovalo. Ale sú..
Prípad Váhostavu (ale aj iných stavebných firiem) sa líši predovšetkým tým, že tu sa ide od zákazky k zákazke a každá zvlášť musí byť zisková (prinajmenšom nie stratová) A ak jednu podcením, MUSÍM to zatiahnuť zo ziskov tej ďalšej. Ale ak to podcením viackrát, nemusím to udržať a veriteľov nemám z čoho vyplatiť. O to zodpovednejšie sa dodávateľ stavby musí správať pri ponukovom konaní. A nie zvíťaziť ZA KAŽDÚ CENU.
Samozrejme, nemusí to byť len podcenenie v ponukovom konaní, ale aj v míňaní na „réžiu“ v neprimeranom objeme. Ale to sa dozvieme, až bude tento prípad riadne vyšetrený príslušnými orgánmi.
Legislatívne zmeny prijímané v skrátených procesoch, ktorých dôsledkom bude len to, že ich dlhy zaplatíme všetci, majú len jeden cieľ. Ponechať Váhostav naďalej v hre o zákazky na diaľniciach, do ktorých sa ide len cez eurofondy investovať v nasledujúcich rokoch viac ako 4 miliardy eur, je pravý dôvod, PREČO MUSEL VÁHOSTAV PREŽIŤ. A za týmto účelom bola schopná vláda SMERu urobiť všetko! Prijaté legislatívne opatrenia v skrátenom procese a siahnutie na bankové rezervy sú toho dôkazom.
Reči o tom, že by stratilo prácu u nich viac ako 1000 zamestnancov, sú klasické sociálne strašiaky. Stavebné práce na diaľniciach by jednoducho niekto aj tak urobil a títo ľudia by si prácu našli v nich.
A najväčšou tragédiou celého tohto príbehu je že:
-prípad Váhostav dáva príklad ostatným stavebným firmám, ako svojich veriteľov nevyplatiť v plnej výške;
-firma, ktorá vďaka štátnym zákazkám (a teda istým platbám) nebola schopná platiť to, čo sama nacenila, sa bude môcť naďalej zúčastňovať výberových konaní na výstavbu slovenských diaľnic.
V nasledujúcich mesiacoch budeme teda pravdepodobne svedkami, že do reštrukturalizácie (predovšetkým v sektore stavebníctva) vstúpia ďalšie firmy. Rovnako tak sa môžme dočkať nového „kritéria“ pri zadávaní štátnych zákaziek na výstavbe diaľnic:
ZÁUJEMCA V REŠTRUKTURALIZÁCII MÁ PREDNOSŤ PRED OSTATNÝMI ZÁUJEMCAMI
Veď, ako by bez štátnych zákaziek bol schopný splácať štátu, to, čo si od neho požičal, že?
Áno, trochu pritiahnuté za vlasy, ale ako ukazujú niektoré počiny smeráckej vlády, tu je už možné všetko!
Strana SaS navrhla a predložila do NRSR niekoľko riešení, aby sa takáto situácia neopakovala, ochranná ruka smeráckych poslancov ale zasiahla a nepodporila žiaden z nich.
Do volieb ostáva menej ako 300 dní. Pevne verím, že nimi skončí aj táto vláda a že naše legislatívne návrhy presadíme v nej. A že zo Slovenska sa opäť stane moderná krajina, v ktorej sa oplatí podnikať.
