Z toho zásadných bolo 1143 a z nich akceptovaných 363. Čiastočne akceptovaných, alebo neakceptovaných bolo 772!
Ak by ste chceli zistiť, v akej presne forme sa zapracovali tie, ktoré boli akceptované, podľa paragrafov by ste ich hľadali márne. Zákon, ako ho schválila vláda, je kompletne prekopaný a množstvo obsahu z pôvodného zákona skončilo vo vyhláškach. Naozaj nezávidím poslancom, keď ho budú študovať.
Celý zákon je podľa mňa neprehľadný a tí, ktorí s ním budú pracovať (predovšetkým technici a inžinieri, úradníci) budú celkom určite nepríjemne prekvapení. Obsah zákona totiž nekopíruje procesný postup schvaľovania stavby od zámeru, cez územné konanie, stavebné konanie až po kolaudáciu.
Vyhlášky k zákonu sú taktiež neprehľadné a obsah niektorých je duplicitný, alebo obsahujú pojmy zo súčasného zákona. Nový Stavebný zákon zavádza aj nové pojmy, ako napríklad “Stavebný dozorca”, ktorý si bude asi dlho hľadať svoje miesto v komunikácii medzi zúčastnenými stranami. A novozavedená skupina stavieb pod názvom “Vyhradené stavby” je podľa mňa subjektívna veličina, ktorá bude určite predmetom diskusií medzi projektantmi statiky.
Príklady zo zákona:
-mosty a nadjazdy s dĺžkou nosnej konštrucie najmenej 10m
-garáže s plochou väčšou ako 1000m2
-inžinierske stavby s výškou viac ako 30m
-atď
Vágne a nič neznamenajúce hodnoty, ak ich neposudzujeme súčasne napríklad s mierou nebezpečnosti pre okolie.
Popritom zákon tiež zavádza aj funkciu “Kontrolného statika”, ktorý má pri “Vyhradených stavbách” kontrolovať “obyčajného” statika. Statika, ktorý už dnes musí pri získaní oprávnenia na výkon svojej práce splniť prísne podmienky Zákona o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch. (vzdelanie, niekoľkoročná prax, obhájenie svojich projektov). Smutné na tom celom je, že v samotnej dôvodovej správe sa ako dôvod zavedenia týchto nových kategórií uvádzajú stavebné havárie na moste v Kurimanoch a garážach objektu 3nity, ktoré do dnešného dňa nie sú vyšetrené!!! Som naozaj zvedavý, ako sa s týmto vysporiada Komora stavebných inžinierov.
A to najlepšie nakoniec. Lebo zákon treba čítať do konca. V predposlednom paragrafe zákona nájdeme:
§ 144
O dodatočné povolenie stavby, ktorá sa začala uskutočňovať bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo ktorá bola zhotovená, ale nebola skolaudovaná pred 1. júlom 2016, môže stavebník podať žiadosť do 30. júna 2019. Ak ide o obec, na ktorej území sa nachádza urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľov, trojročná lehota na podanie žiadosti začne plynúť prvým dňom roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol schválený územný plán obce.
V konaní podľa odseku 1 sa bude postupovať podľa doterajších predpisov.
Ak ide o nedokončenú stavbu podľa odseku 1, počas konania o dodatočnom povolení stavby zostávajú stavebné práce prerušené, ak stavebný úrad v konaní neurčil inak. Stavebný úrad môže umožniť len dokončenie rozostavanej časti stavby, ktorých nedokončenie by spôsobilo neprimeranú škodu, znemožnilo budúce dokončenie stavby alebo ohrozilo bezpečnosť v okolí stavby.
Ak stavebník stavby nepodá žiadosť podľa odseku 1 do 30. júna 2019, stavebný úrad môže začať konanie o dodatočné povolenie stavby najneskôr do 30. júna 2024; postupuje podľa doterajších predpisov.
Kolaudácii nepodliehajú stavby a ich zmeny, ktoré neboli skolaudované do 30. júna 2016, ak sa bez závad užívajú na rovnaký účel viac ako 20 rokov.
Inými slovami, podľa ods. 1 dávame návod všetkým, ktorí stavajú bez povolenia, “ste v pohode, stavajte, mate čas roku 2019”. A podľa ods. 4 dokoca do roku 2024! Aj keby taký stavebník nakoniec povolenie nedostal, kto bude odstraňovať zásahy do okolia, životného prostredia atď? Veď práve o to v schvaľovacom konaní ide!
A podľa ods. 5, ak ste už niekedy niečo stavali a neskolaudovali, nevadí, stačí, že doložíte, že ste to užívali 20 rokov . A nevadí ani, ak ste postavili niečo iné, ako ste mali. Ako tých 20 rokov preukážete, nie je známe. Možno bude stačiť čestné prehlásenie!? Hlavné je, že nemusíte už kolaudovať, rovno si to pôjdete zapísať na kataster. Podotýkam, že kolaudácia je najdôležitejší úkon, v ktorom sa deklaruje, že objekt je bezpečný pre užívateľov, okolie a že spĺňa všetky technické a bezpečnostné požiadavky na stavby. Na jednej strane zavádza minister Vyhradené stavby a na strane druhej už mu netreba kolaudáciu!
Zákon bude zanedlho predložený do NRSR na prerokovanie. Počet pripomienok, ktoré k nemu prišli neveští hladký priebeh rokovania. Minister Počiatek sa už nechal počuť, že ak poslanci začnú zákon “deštruovať”, legislatívny process preruší. Nuž, pre mňa veľmi zvláštne chápanie legislatívneho procesu a kompetencií v ňom.
Nakoniec to bude možno najlepšie, čo môže urobiť. A potom by sa mohli do súčasného zákona len zapracovať tie zmeny z pripomienkového konania, ktoré súčasný zákon naozaj potrebuje.
