...mnohých z nás triafa šľak denno-denne. Ibaže možno niekedy na škodu začíname byť voči tomu imúnny, a tak dovoľujeme tým, ktorým dala „väčšina“ z nás do rúk tú moc, robiť „šľakutrafné“ rozhodnutia.
Nakoľko mám dve športovo založené deti a stretám sa tak s mnohými nielen tenisovými „športorodičmi“ ide ma dosť často trafiť šľak nielen z fungovania športu ako takého, ale tiež v spojení so školstvom, nakoľko práve u detí a v škole to všetko začína... I keď som IT pracovník profesionál a moderné technológie a ich využívanie sú mi blízke, šľak ma ide trafiť keď počujem nejakého pedagogického odborníka, často o nejaké to desaťročie staršieho ešte odo mňa, ako nás ide presvedčovať o tom, ako je potrebné pridávať deťom do vyučovania X počet hodín Informatiky snáď už od 1. ročníka ZŠ. Hneď pod takýmto článkom mi na mojej „FB TimeLine“ vybehne článok ako je potrebné niečo robiť s deťmi a ich vzťahu k telesnej výchove a športovaniu vôbec, nakoľko je veľa detí s nadváhou... Príde mi to ako schýza jedného ministerstva. Následne sadnem s dcérou do auta a vydám sa s ňou na krátku návštevu k jej kamarátke. Prichádzame k nim a vítajú nás s vetou: „Práve sme sa učili Informatiku...“ Neveriacky na nich hľadím a pýtam sa, pre istotu, či som dobre počul: „Čo sa to učíte?“ Ukazujú mi knižku a vysvetľujú mi, ako bude mať nasledujúci deň písomku z toho, ktoré písmenko je na klávesnici vedľa ktorého umiestnené...! Tuto som mal fakt na mále... Keby som nebol autom vypýtam si na drzovku hneď dva panáky. Takto som to musel len ťažko rozdýchať... A o tom, čo som si vypočul následne by som mohol napísať knihu a nie iba blog... Šľak ma ide trafiť z toho, ako má niekto záujem, aby sa 9-ročné deti krčili ďalšie hodiny pri počítači, následne pri nejakej pseudo-učebnici, namáhali si pri tom oči a mali stres zo známok na predmete, z ktorého majú mať radosť, tešiť sa z neho a vlastne zrelaxovať svoj mozog na sústredenie sa napríklad pre Slovenský jazyk a Matematiku...
Nechcel som byť taký ten negatívny ubrblanec, ktorý na všetko nadáva a keď má ísť voliť nie je schopný zdvihnúť ani svoju prdel a spraviť tak to minimum pohybu čo pre Slovensko môže. Ani som nechcel byť ten, ktorý nadáva a neukáže možnosti ako by to mohlo ísť lepšie. I keď sa môže zdať, že moje dnešné šľakutriafanie nemá so športom toho veľa spoločného, som presvedčený, že práve prístup pedagógov v školách a zoradenie ich priorít pri vyučovaní s orientáciou na pohyb dokáže spraviť základnú zmenu vo výchove a vzťahu detí k jednotlivým športom. Som tiež presvedčený, že takáto zmena prístupu dokáže viac ako iba 1x do roka zdá sa mi 100€ príspevku na školu v prírode pre štvrtákov a o niečo viac na lyžiarsky výcvik pre siedmakov. Deti sú už od škôlky vlastne v školskom zariadení viac hodín s pedagógmi ako následne doma s rodičmi, nakoľko ich spánok by som nerátal. Preto práve prístup pedagógov a spôsob vyučovania telesnej výchovy, kvalitné športové vybavenie pre škôlkarov aby sa zoznámili s čo najväčším počtom športov v zodpovedajúcej kvalite a kvalitné vybavenie na školách pre rôzne športy, môže ovplyvniť zdravie, výchovu, osobnostné vlastnosti detí a v spojitosti s ďalšími zmenami o ktorých ešte napíšem môže priniesť Slovensku viac športovcov, ktorí budú hybnou motivačnou silou pre pohyb a športovanie nielen pre deti ale aj pre dospelých.
