Zem volá S.O.S.
Som zemeguľa a už sto rokov som chorá.
Rozklad, skaza, mor zmocnili sa môjho tela.
Obehy na vesmírnej púti mám zrátané,
priestorom sa gúľam do zemegulieho neba.
۞۞۞
Od zrodenia figúru formoval mi Vulkán,
nahú ma zraňoval meteorov ostrý hrot.
Prežila som, aj keď zatriasol mnou Mesiac,
v nebeskom tangu spolu splodili sme život.
۞۞۞
V pustej čiernote mne páru nenájdete.
Ja jediná modrozelená som pod slnkom.
Len v chladných hviezdach zapísané je,
či oázou budem, či iba mŕtvym kameňom.
۞۞۞
Sto rokov zabíja ma nenásytný, nízky tvor.
Bol slabý, nahý, keď narodil sa v jaskyni.
O holý život prosil hladný, vo vetre, v daždi.
Ja ochranný štít nad ním rozprestrela som.
۞۞۞
Mnohokrát odvtedy som obletela slnce,
z tvora je vírus a všade sú ho miliardy už.
Je zákerný, zabíja vo mne všetko živé,
zostáva po ňom len páchnuci odpad, púšť.
۞۞۞
Nevládzem ho niesť, ale ani sa ho striasť,
nezahubil ho iný vírus, čo zoslala som naň.
Nespáli ho moja horúčka, nespláchne pot,
navzájom škrtíme sa, kto zadusí sa skôr?
۞۞۞
Vie, že som oblá, no chce ma narovnávať.
Vie, že bez hostiteľa parazit je holý nonsens.
Vie a drancuje ma, pod sebou si píli konár.
Tvor, čo sám seba vtipne volá homo sapiens.
