Píšem sprostredkované, pretože tento citát je pôvodom z knihy "On the Heights of Despair" od rumuského autora Emila Ciorana a podobných citácií a referencií nájdete viac. Prečo si však vybrali citácie tohoto autora z doby kedy sympatizoval s nemeckým fašizmom?
Duo Anaal Nathrakh vydalo svoj prvý album The Codex Necro už v roku 2001 a od tej doby ušli dlhú cestu experimentovania s industrial black metalom a grindcore (áno Shane Embury s nimi hral chvílu tiež), Najväčšie slová chvály si zatiaľ odniesol ich štvrtý album "Hell is empty and all the devils are here" z roku 2007. Aj keď nasledujúce albumy Vanitas a Desideradum sú vskutku úžasné a hlavne po stránke technickej je v ich tvorbe značný pokrok, je to až "The whole of the law" ktorý aj tak vysokú latku posúva ešte vyššie.
V prvom rade upozornenie. Ak nieste fanúšikom ťažších žánrov, alebo máte momentálne obdobie kedy počúvate niečo ľahšie tak po tomto albume nesiahajte.
Šialene rýchle kakofonické rytmy sa miešajú s temným a občas zdvojeným vokálom, navodzujúc dojem dokonalého chaosu, šialenstva a soundtracku konca sveta. Tie sú občas prerušené melodickými pozitívne ladenými gitarovými sólami ktoré vás vytiahnu z chaosu len aby ste sa po ich konci ocitli späť.
Album otvára skladba "Depravity Favours the Bold" (Skazenosť obľubuje odvážnych):
Skupina patrí k tým málo hudobníkom ktorí nezverejňujú texty k skladbám a nechávajú fanúšikov aby z hudby zachytili čo najviac. Ak chcete teda plne pochopiť celý album, treba ho poriadne napočúvať. Pochytiť text od Georga "Corpsegrindera" Fishera z Cannibal Corpse sa hneď zdá jednoduché...
Keďže booklety treba zaplniť niečím zmysluplným tak členovia skupiny charakterizovali album takto:
"Ako živočíšny druh sme schopný lásky, divov, úžasných činov kreativity a citlivosti. Ale na najvyššej, globálnej úrovni, to nie sú pocity ktoré prevládajú. Ľudská história ako celok môže byť vnímaná, viac než čokoľvek iné, ako séria titanských drám s jediným hybným princípom: My ťa kurva zabijeme."
Ak ak ste náhodou nemali silu pozerať celý klip kvôli jeho násilnému obsahu... V jednoduchej a krutej alegórii boja človeka proti človeku jeden prehrá, jeden vyhrá avšak v ten moment do zápasu vstúpi nový protivník a postaví sa vyčerpanému víťazovi v nikdy nekončiacom cykle. Tento výjav bol inšpirovaný obrazom "Dante a Virgil". Motív "Človek človeku vlkom" je rozvinutý do extrému vo vizuálnej, hudobnej ale aj textovej forme:
"My ťa kurva zabijeme,
Má toto byť Písmo?
Povieme že ťa milujeme,
zatiaľčo ťa skosíme ako trávu.
Sleduj ako ťa zachránime,
dáme ti to čo máme,
choré duchovné zabudnutie v amorálnom bahne."
Ani v najmenšom si neberú servítky voči mocným autoritám pre ktoré je obyčajný človek len zdroj ich bohatstva a moci. Kritizujú pokrytectvo svetských, náboženských alebo spoločenských zákonov ktoré spoločnosť, vodcovia alebo jedinci odvrhnú v ten moment ak z toho môžu mať zisk. A v kontexte tejto skladby zaznel už spomenutý citát...
Za seba môžem povedať že album predčil všetky moje očakávania, či už svojou nekompromisnou brutalitou, alebo inteligentnými textami.
Zdroje a referencie:
Emil Cioran: On the Heights of Despair
William-Adolphe Bouguereau: Dante a Virgil
Metal Blade Records, Anaal Nathrakh
