Viac krát som v blogu spomínal, že som nadšenec histórie. Pri tvrdení, že diktatúra by mohla pomôcť vyriešiť korupciu v tomto štáte som sa musel chtiac nechctiac začať smiať, napriek súčasnej atmosfére.
Vráťme s teda do histórie do starého dobrého nacistického Nemecka, ktoré demokratickou cestou = to jest za hlasovania más sa rozhodlo demokracie zbaviť.
Erhard Heiden
Tento muž sa stal Reichsfuhrerom SS 1. Marca 1927 a z postu odstúpil 6. Januára 1929. V roku 1928 vlastnil odevnícku firmu, ktorá okrem iného dodávala pre SS časti uniforiem. Erhard Heiden mal z tohoto podnikania nemalé zisky. Časom však vyšlo najavo, že jeden z dodávateľov je židovského pôvodu a to sa samozrejme nepáčilo vedeniu. Heiden bol neskôr v roku 1933 na príklaz Himmlera a Heydrycha zavraždený. Môže sa zdať že nejak takto si časť ľudí a "politikov" predstavuje ako sa vysporiadať s korupciou, ale príbeh má pokračovanie.
Hugo Boss
Občas zvyknem zo žartu hovoriť "Prezidentov Interpolu oblieka Hugo Boss". Myslím tým také zvučné mená ako Reinhard Heydrich, alebo Ernst Kaltenbrunner.
Je všeobecne známy fakt, že za dizajn nacistických uniforiem ktoré všetci poznáme a milujeme (ako filmovú kulisu) je zodpovedný Hugo Boss. K strane NSDAP sa pridal pomerne skoro a firma sa pýšila že uniformy dodáva od roku 1924.
Ak by člen vládnej strany dodával za štátne peniaze nejaký tovar alebo služby štátu - napríklad policajné alebo vojenské uniformy, tak by asi málokto tvrdil že je to "slušné podnikanie".
Hermann Göring
Letecké eso 1. Sv Vojny, Predseda ríšskeho snemu, Maršál Luftwaffe, dlhoročný člen NSDAP. Menej sa vie, že defacto vlastnil mnoho firiem ktoré vyrábali vojenskú techniku. Samozrejme mal priamu zodpovednosť za dodávky lietadiel pre Luftwaffe, ale aj za vývoj novej leteckej výzbroje.
Prúdový motor bol známy od začiatku 30tych rokov a za jeho konštruktéra je považovaný angličan Frank Whittle. Jeho ideje sa v tej dobe ešte mohli šíriť aj do Nemecka a na technológii prúdového motora začalo pracovať nezávisle niekoľko konštrukčných firiem.
Ako mnoho nadšencov 2.Sv vojny vie, Messerschmitt 262 vošiel do histórie ako prvé prúdové lietadlo nasadené v boji. Jeho prvý let (s prúdovým motorom) sa konal v júli 1942. Messerschmitt 262 má dva prúdové motory, ale aj tak silná ekonomika akou bola Tretia Ríša za čias svojho vrcholu mala obmedzené kapacity.
Konkurenčný projekt Heinkel He 178 V1, vzlietol už v auguste 1939, mal len jeden prúdový motor a ak by sa na bojové účely vybral tento prototyp, mohla by teoreticky výroba prúdových stíhačiek dosiahnuť zhruba dvojnásobku a začať zhruba o dva roky skôr.
V čom bol háčik? Ernst Heinkel si dovolil kritizovať režim, potom čo bol nutený prepustiť inžinierov a konštruktérov židovskéh pôvodu v roku 1933, napriek tomu zostal členom NSDAP a v roku 1941 jeho firma "zamestnávala totálne nasadených". Neskôr v 1942 bola firma Heinkel "znárodnená" čo v praxi znamenalo zatknutie Ernsta Heinkela a nedobrovoľný odpredaj kontrolného podielu Hermannovi Göringovi. Wilhelm Messerschmitt však podobnú chybu nespravil a s Hermannom Göringom si udržiaval dobré vzťahy.
Diktátor nikdy nevládne sám. Má kľúčových ľudí, ktorí mu jeho moc zabezpečujú a on prostredníctvom svojej pozície zabezpečuje rozdeľovanie prostriedkov aby si ich dôveru udržal. Preto je to systém priamo založený na korupcii.
Že sa o korupcii nehovorilo v Nemecku za vlády nacistov neznamenalo že by žiadna neexistovala. Znamenalo to len to že sa o nej nesmelo hovoriť. Neznamenalo to že pohlavári a stranícky miláčikovia nemali zisk z daní (keby len z daní, ale aj z vraždenia a otrockej práce), ale znamenalo to nie jedno ale sériu zlých rozhodnutí ktoré im prehrali vojnu.
P.S.
Tento blog síce píšem v reakcii na prieskum Ineko, avšak samotné výsledky nepovažujem za koniec sveta ale ani za prekvapivé. Mnoho občanov prepadá nostalgia za "lepšou dobou", či už je to éra socializmu, Slovenského štátu, alebo dokonca vláda Ľudovíta XVI vo Francúzku. Nieje na mieste túto nostalgiu zľahčovať, špeciálne po posledných voľbách.
Zdroje:
Miller, Michael (2015). Leaders of the SS and German Police, Vol. 2. San Jose, CA: R. James Bender. ISBN 978-1-932970-25-8
"Hans von Ohain: elegance in flight", Margaret Conner. AIAA, 2001. ISBN 1-56347-520-0, ISBN 978-1-56347-520-7.
