Ak ste sledovali môj blog trochu dlhšie tak viete že posledný rok píšem o svojich postrehoch vo vzťahu k extrémistickým hnutiam ktoré pôsobia na Slovensku. Mimo iné som sa zaoberal aj zrušením politickej strany Slovenská Pospolitosť, ktorá je predchádzajúcim "projektom" Mariána Kotlebu.
Strana bola rozpustená 1. Marca 2006 na základe rozhodnutia súdu o tom, že stanovy politickej strany nesmú obsahovať body ako "nastolenie nového spoločenského systému", pretože niečo také je nezlučiteľné s ústavou. Napriek tomuto zdanlivo šťastnému koncu však mala krátka história tejto strany jeden zásadný problém.
Nikto z členov, funkcionárov alebo predsedníctva strany nebol trestne stíhaný.
Dnes som sa dopočul, že aj vďaka snahe slovenskej polície došlo k rozpusteniu tejto strany. I keď nespochybňujem, že Slovenská Pospolitosť bola zrušená v súčinnosti s políciou, orgány činné v trestnom konaní boli vo veľkej nevýhode a všetci aktéri ostali nepostrestaní.
Je preto naozaj na mieste chváliť sa? Veď čo, k rozpusteniu došlo ešte za Dzurindovej vlády.
Založenie extrémistického hnutia je trestným činom až od začiatku tohto roka. Kotleba a ani jeho spolustraníci, ktorí protiústavné stanovy spísali a schválili, v tej dobe nespáchali trestný čin. Vtedy bol k dispozícii iba zákon o šírení a propagácii extrémizmu a aj ten sa aplikoval len na historické fašistické a nacistické hnutia, prípadne ich symboliku.
Extrémistické hnutia na našom území na toto reagujú a symboliku menia. Zákon tak ostal bezzubý aj v prípade neonacistickej časti Skinheads, Pospolitosti, a iných skupín. Symbolika však len dáva myšlienke grafický znak. Myšlienka samotná sa uživí aj bez nej. Internet a sociálne médiá sa stali živnou pôdou na šírenie myšlienok. Sami o sebe však niesú zodpovedné za ľudí ktorí ich tam píšu a zverejňujú. Myšlienky totiž prežili počas komunistickej totality hovorenou formou, a po páde komunizmu sa začali šíriť najprv knižnou formou. Alternatívna história alebo alternatívne fakty niesú tak nové javy ako si dnes zvykneme myslieť a boli prítomné od druhej polovice 90. rokov.
Novinkou je však len to, že dnes má človek možnosť zdieľať takýto materiál verejnou formou, vo svojom mene.
Dnes môžete na profiloch sociálnych sietí bez problému identifikovať ľudí s takýmto zmýšľaním. Dôvod prečo sa nechávajú identifikovať je ten že hľadajú im podobných.
Ani sociálne médiá, ani údajne nedostatočné vzdelávanie za súčasným nárastom prejavov neo-fašizmu však nestoja. Sociálne médiá tieto javy spravili viac viditeľné. Dnes už sa nedá uhýbať pohľadom pred skineheadom čo ide okolo a nahovárať si že je to len malá bezvýznamná skupina nevzdelaných bitkárov. V skutočnosti je to skupina ľudí ktorá sa nechala kŕmiť nenávistnou ideológiou, hoaxmi a alternatívnou históriou po mnoho rokov.
Problém je ten, že myšlienka je podstatná. Nie vonkajšie prejavy ani symbolika.
Istý človek sa pred rokom nechal často počuť že "Treba zabrániť vzniku ucelenej moslimskej komunity" alebo "že príjmeme len sýrskych kresťanov". Tento človek prijal primárnu myšlienku fašizmu a tou je kádrovanie ľudí podla ich rasy, alebo presvedčenia. K diskriminácii je potom už len krok.
Fašisti nie sú len tí čo chodia pochodovať s vlajkami a hajlujú. To sú len niektoré vonkajšie prejavy.
Pán premiér, nemáte najmenšie morálne právo oháňať sa "úspechom" proti Slovenskej pospolitosti, ani morálne právo brojiť proti fašizmu. Vašej vyjadrenia z predvolebného obdobia naznačujú, že ste súčasťou problému.