Obdobie pred vypuknutím 2.sv vojny je charakteristické slabými politikmi na strane spojencov. Ich spoločným znakom bolo podcenenie nemeckej snahy o územia aj za cenu vojny. Z dnešnej pozície je pre nás ľahké súdiť kroky politikov ako bol Jozef Tiso alebo Neville Chamberlain pretože poznáme následky.
Včera som mal možnosť vidieť rozhovory medzi novinármi a prívržencami Slovenského štátu ktorý prišli k hrobu Jozefa Tisa. Jedného z poslancov ĽSNS prívrženci strany ani nepustili k odpovedi so slovami "je to náš predstaviteľ, my sme si ho zvolili a my budeme hovoriť za neho". V prvom rade demokracia funguje presne naopak. Vy ste si ho zvolili, on by mal hovoriť za vás.
Viac sa však chcem venovať reakcii poslankyne Grausovej. Pri otázke o deportácii 70 000 občanov (od 14. marca 1939 skok o tri roky dopredu) okamžite spomenula situáciu Palestínčanov v Izraeli (skok o dobrých 40-70 rokov).
Zmazať a pretočiť ... a spýtajme sa správnu otázku:
"Prečo si myslíte, že je správne byť hrdý na vyhlásenie nezávislosti 14. marca 1939?"
Pre upresnenie, nič také si nemyslím.
Vráťme sa o pár mesiacov skorej k udalostiam ktoré predchádzali vyhláseniu nezávislosti. Nemecko, Taliansko, Francúzko a Veľká Británia sa dohodli na Mníchovskej Dohode ktorá prisúdila oblasti Československa Nemecku. Neville Chamberlain po návrate do Londýna neslávne vyhlásil "Mier bol zachránený".
Anglickú verziu Mníchovskej dohody si môžete prečítať tu:
http://avalon.law.yale.edu/imt/munich1.asp
Napriek faktu, že spojenci Československa sa podpísali pod dokument ktorý defacto prinútil ČSR odstúpiť územia bez boja, nič sa nemenilo na platnom spojenectve známom ako Malá Dohoda. Veľká Británia aj Francúzsko boli formálne stále viazané poskytnúť Československu vojenskú pomoc v prípadne agresie. Zdôrazňujem slovo formálne. Očakávania pomoci od spojencov ostali nenaplnené a veriť v ich naplnenie kým bol britským premiérom Neville Chamberlain by bolo samozrejme naivné.
V tomto období vstupuje do hry stretnutie Adolfa Hitlera a Jozefa Tisa v Berlíne 13. marca 1939. Hitler navrhol Tisovi aby vyhlásil nezávislosť Slovenska, s tým že ak nevyhovie prenechá Slovensko územným nárokom Poľska a Maďarska. Tiso odpovedal, že takéto rozhodnutie nemôže urobiť sám a musí ho schváliť Slovenský parlament. 14. marca Parlament zasadol. Franz Karmasin, vedúca osobnosť nemeckej menšiny na Slovensku, zopakoval hrozbu o rozdelení územia medzi Poľsko a Maďarsko a parlament schválil nezávislosť.
Aké boli okamžité medzinárodné následky?
1. Malá Dohoda prestáva formálne platiť na území ČSR.
Česko-slovensko ako subjekt prestáva existovať a medzinárodné zmluvy o spojenectve definitívne prestávajú chrániť územie Česko-slovenska pred napadnutím. Slovenský parlament tak nepriamo podporil maďarské, ale aj nemecké snahy o revíziu Trianonských dohôd.
V tento moment prestal existovať posledný formálny dôvod pre Veľkú Britániu a Francúzsko aby splnili svoje záväzky voči ČSR, a vyhlásili vojnu Nemecku, Maďarsku, alebo Poľsku.
2. Nemecko uznáva Slovenský štát a vyhovuje jeho žiadosti o ochranu územia.
3. Právne vákuum nad ostatným územím bývalej ČSR využívajú okolité štáty.
Než Čechy, Morava vôbec definovali svoju pozíciu, Nemecko ich okupuje, Zakarpatská Rus je obsadená Poľskou a Maďarskou armádou.
Nemecko týmto krokom získalo viac než dve tretiny výzbroje Československej armády na území Čiech, vrátane zbrojnej výroby. Jednalo sa o veľké množstvo tankov LT-35 a LT-38 ktoré významne prispeli k úspechom nemeckej armády v neskorších bojoch v Poľsku a Francúzsku.
Dlhodobé následky
Jozef Tiso a slovenský parlament urobili vyhlásením nezávislosti veľkú službu Nemecku, Poľsku a Maďarsku, ktoré si okamžite rozdelili ostatné územie bývalého ČSR. Slovenský štát bol založený nie z vôle vlastných občanov, ale pod hrozbou okupácie. Tento krok umožnil Nemeckú okupáciu Čiech bez toho aby došlo k vypuknutiu vojny.
Po celú dobu existencie Slovenského štátu mali veľký vplyv nemeckí poradcovia a to priamo na vývoj zákonov a až teraz sa pomaly dostávame k 70 000 občanom ktorí boli deportovaní.
Jozef Tiso bol v umiernenom krídle HSĽS. Keď prišlo na akceptovanie Norimberských zákonov bol "len" za konfesnú diskrimináciu židov. V praxi to znamenalo nechať sa pokrstiť a tým by ste už nebol občan druhej kategórie. Tuka, Mach a nemecký poradcovia trvali na rasovej diskriminácii.
Je faktom aj to že Slovenská vláda bola nemeckými poradcami pre deportácie podvedená. Žiadne presídlenie sa nekonalo a ľudia končili v plynových komorách. Keď sa to dozvedeli bolo už neskoro a žiadna komisia by ich životné podmienky nemala ako overir.
Ale...
Pomyselnú hranicu zločinov proti ľudskosti však prekročili všetci účastníci týchto udalostí. Naozaj nieje veľký rozdiel diskriminovať občanov na rôznych základoch. Problém je už len takto uvažovať...
Ja osobne nedokážem byť hrdý na čin Slovenského parlamentu, ktorý bol vynútený pod nátlakom a evidentne poslúžil nepriateľským zámerom.
Ak niekto áno a ešte tvrdí že je národovec tak ma naozaj zaujíma akým spôsobom dospel k názoru že je to udalosť hodná nasledovania. Som si totiž skoro istý tým, že pri hrobe Nevilla Chamberlaina sa nestretávajú skupiny britov aby si pripomenuli jeho zásluhy pre zachovanie mieru. Sám Chamberlain ešte na sklonku svojho života pochopil že to bola lož, ale to už boli nemci v Nórsku...
