Viete, skoro na každom druhom falošnom facebookovom profile ktorý nikdy nepatril členovi alebo sympatizantovi ĽSNS môžete nájsť ako nadšene reagujú na masové presuny skupín obyvateľstva prostredníctvom vlakov. A napriek tomu sa môže stať že vás neo-fašista v dnešnej dobe z vlaku bude chcieť (s podporou príslušnej autority) vykázať. Doba sa zmenila, ale stále si ľudia myslia že to je len hra ktorú nikto nemyslí vážne.
Pred pätnástimi rokmi v Bratislave vrcholil konflikt medzi skupinami antifašistov a neo-nazi skinheadov*. Pre väčšinu ľudí to boli možno len bezvýznamný konflikt medzi pouličnými partiami, avšak až s odstupom času som si uvedomil ako veľmi bol podcenený rozmer tohoto konfliktu a dodnes je podceňovaný.
Rôzne podniky v meste vtedy navštevovali tieto protichodné skupiny a aj náhodné navštívenie mohlo dopadnúť podobne ako v nitrianskom klube Mariatchi. Len s jedným rozdielom - podobné "navštevy" z podniku do podniku kde lietali vzduchom päste (boxery a "bejzbalky") boli na dennom poriadku. Kvôli jednému rozmlátenému podniku a pár dobitým návštevníkom vtedy nikto nerobil reportáž. Nieje nič lepšie ako sedieť v podniku, a zrazu pribehne kamarát s tým že dostal info že "to sem idú rozmlátiť náckovia".
Podarilo sa mi napísať krátky článok s jednoduchou infografikou centra Bratislavy. Označil som ulice kde boli kamery, alebo aspoň bankomaty a prípadné napadnutie by sa dalo dokázať záznamom, Mohli ste si byť istý, že tam ste neo-nazi skinheadov nestretli. Tiež som označil zopár "rizikových" podnikov kde ale aj odkiaľ sa takéto "návštevy konali".
Spoločnosť tento konflikt nevnímala. Pre políciu to boli len výtržnosti, nie rasovo motivované činy. Konieckoncov motív ich konania nebol rasový, ale ideologický. Ako veľmi bol tento konflikt podceňovaný sa mi ukázalo deň po zverejnení článku.
Ozvala sa mi majiteľka nemenovaného bratislavského podniku a snažila sa ma presvedčiť že oni predsa nemajú s neonacizmom nič, veď aj zamestnali toaletára rómskeho pôvodu. Snažil som sa jej vysvetliť že proti nim ako majiteľom podniku nemám nič, mám skôr výhrady voči časti hostí. Ani toto neprešlo a pani trvala na tom že jej podnik navštevujú študenti VŠMÚ, prípadne že tí mladí ľudia čo podnik navštevujú vo večerných a nočných hodinách sú len mladí, zmätení a nemajú prehľad.
Po pätnástich rokoch a čítaní Magátovho blúznenia s ňou v tom poslednom musím súhlasiť. Len s tým že "byť mladý a hlúpy" sa s vyšším vekom meniť nemusí.
Teraz je však naša spoločnosť niekde trochu inde. Tie decká čo sa mlátili na uliciach kvôli ideálom už žijú svoje dospelé životy a pracujú v spoločnosti. Majú rodiny, živobytie a volebné právo, so všetkým čo k tomu patrí.
Vnímam veľmi pozitívne že sa o klube Mariatchi urobila reportáž, že sa o podobných veciach konečne hovorí. Trpko poznamenávam, že televízne správy a noviny mohli byť podobných reportáží plné už veľmi dávno. Je dobré aj to že sa o probléme ktorý je hlboko v našej spoločnosti začína hovoriť vážne a začína byť konečne vnímaný ako spoločenská hrozba.
Ale je to stále málo.
Problém treba pomenovať pravým menom a podľa toho s ním jednať.
Miesto toho som sa dočítal ako sa zástupcovia médií a historici sporia o to koho zodpovednosť je súčasné nízke povedomie o histórii a Holokauste. Myslím že takýto stav musí prevádzkovateľov konšpiračných webov neskutočne tešiť, pretože to znamená viac priestoru pre nich. Ako som naznačil v minulom blogu, tak problém nieje v nedostatočnom vzdelaní o histórii, ale v jeho systematickom odmietaní a v tolerancii k "alternatívnej histórii".
Úprimne si myslím že je zbytočné zaťahovať do tohto sporu historikov. Médiá o tom čo sa dialo v Bratislave roky dozadu väčšinou neinformovali. K situácii boli hluché a slepé a je len dobre ak sa dnes k situácii postavia čelom, ale naozaj musela situácia zájsť až tak ďaleko?
A čo naše politické špičky? Skôr mám pocit že supy zavetrili mršinu, avšak tá prilákala väčšie a silnejšie hyeny, ktoré s danou tématikou majú dlhoročné skúsenosti.
Skoro to vyzerá že v tejto krajine je lepšie byť otvorene neo-fašistom (čo zákon trestá) než moslimom čo je ústavou garantované právo. Ono totiž v tom spočíva krása prázdnych fráz, môžete do nich dosadiť čokoľvek a budú fungovať.
"Fašisti prídu sem a začnú meniť charakter krajiny."
Keď tu boli naposledy tak zaviedli 220 voltov, jazdenie na pravej strane cesty a len tak mimochodom prispeli k tomu že 60 000 ľudí bolo obraných o občianske práva a deportovaných. Preto si myslím, že "by sme mali zamedziť vytvoreniu ucelenej fašistickej komunity na Slovensku." No už 10-15 rokov meškáme... kašlite na to.
Nebuďme k tomu slepí. Tak ako vás môže do vzduchu vyhodiť islamistický radikál tak vás môže za nežiadúceho označiť fašista a prejsť od teórie k praxi veľmi rýchlo. Len to druhé riziko je z mojej subjektívnej perspektívy omnoho reálnejšie. A myslíte si že sa tak nedeje?
Pozrite si "Raráškov zoznam" alebo akýkoľvek zoznam "nepriateľov štátu", ktorý zostavuje každý druhý "dôveryhodný" web. Je tam niekto koho poznáte? Nieste tam náhodou vy samotní? Berte to vážne skôr než vám niekto vloží do schránky náboj s vašim menom. Nemôžete vedieť či na ten ďalší náboj nenapíše vaše meno, alebo svoje meno nenájdete na takýchto zoznamoch.
Ja na takých zoznamoch svoje meno nachádzam pravidelne, i keď je pravda, nereferuje na moju osobu ale môjho menovca. Ale keď už som na zozname, čo vlastne môžem stratiť?
Môže sa mi stať že nastúpim do vlaku s platným cestovným lístkom, stretnem hliadku v zelenom tričku a požiadajú ma aby som vystúpil lebo meno je na zozname... Ale napriek tomu, aj keď robia všetko naopak neprestanem veci nazývať čím sú, ani keď ma budú presviedčať že sú niečim iným.
* Pojem "Skinheads" označuje zoskupenia ktorých primárnym znakom sú ostrihané vlasy. V prípade Slovenska je najbežnejšia skupina podporujúca neo-nacistické alebo fašistické ideály, avšak nieje to pravidlom. Antifašistický tábor z úvodu blogu zahrňuje aj SHARP - SkinHeads Against Racial Prejudice
