Nemalo by už konečne namiesto rinčania zbraní, vojnovej hystérie, zbytočnej smrti nevinných ľudí, nenávisti a nevraživosti zaznieť v celej Európe cvengot čiaš na oslavu mieru, života, pokoja a prosperity pre všetkých ľudí?
Sledujeme však so znepokojením, že vývoj situácie na bojiskách na Ukrajine dáva tušiť, že táto tzv. „špeciálna vojenská operácia“ ako ju nazýva Rusko, sa ani zďaleka nepribližuje k mierovému riešeniu. Prezident V. Zelenskyj tiež vyhlasuje, že mierové rokovania sú možné len za predpokladu, ak sa Rusi stiahnu z okupovaných území... Demonštruje sa, že Európa je pripravená stále viac pomáhať nielen v dodávkach zbraní Ukrajine, vyprázdňovaním svojich skladov, ale i nákupom zbraní z tretích krajín. V konečnom dôsledku sa tým stále viac zvyšuje eskalácia napätia na oboch stranách.
Situácia sa stala ešte napätejšou na rokovaní a samotnom priebehu schôdzky premiérov krajín EÚ a ďalších hostí, ktorú zvolal prezident Emmanuel Macron do Paríža dňa 26. februára 2024. Prezident Macron v atmosfére militaristického ducha zdôraznil, že EÚ musí urobiť všetko potrebné, že Rusko nemôže vyhrať túto vojnu. Nevylúčil ani zapojenie vojakov EÚ na základe dvojstranných zmlúv do bojov na Ukrajine. Konštatoval, že v tomto smere by sa nemalo nič vylúčiť, aby sme dosiahli svojich cieľov.
Na druhej strane premiér Robert Fico sa pred, ale aj na rokovaní schôdzky vyjadroval, že pokiaľ bude premiérom, naši vojaci sa nezapoja do boja na Ukrajine. Tiež zdôraznil, že treba začať mierové rokovania na ukončenie tejto brato-vražednej vojny. Komentoval, že na schôdzke sa hovorilo len o vojne, avšak ani slovo o mieri. Stotožňujeme sa a podporujeme vyjadrenia R. Fica v tomto smere.
Účastníci schôdzky síce neprijali zásadné radikálne závery o účasti vojakov na Ukrajine a obmedzili sa len na formálne vyjadrenia o technickej a digitálnej podpore a výcviku vojakov a na odmiňovacích prácach na Ukrajine....
Militaristický duch prezentovaný Macronom však ostal na rokovacom stole aj po ukončení schôdzky v Paríži. V tejto rétorike pokračuje, ako sme mali možnosť sledovať, aj na stretnutí v Prahe 5. marca s prezidentom ČR Petrom Pavlom. Francúzsky prezident Macron opäť prezentoval možnú prítomnosť vojakov EÚ na Ukrajine. Uviedol, že vojna sa vrátila do Európy a musíme zachovať schopnosť Ukrajiny sa brániť a nesmieme byť zbabelí v otázke poslania vojakov na Ukrajinu. Prezident Pavel tiež zdôraznil, že ak by Rusko uspelo bola by to pre nás prehra a my by sme v tomto svete nechceli žiť. Tieto ultimáta zo strany politikov a štátnikov sú varovným signálom pre pokračovanie militaristických nálad v Európe a neveštia nič dobrého do budúcnosti. Nedá sa vylúčiť možný začiatok tretej svetovej vojny s apokalyptickými dôsledkami. Potvrdzujú to následne i vyhlásenia prezidenta V. Putina, že ak vstúpia na Ukrajinskú pôdu vojaci EÚ, odvetou Ruska bude použitie atómových zbraní hromadného ničenia.
Žijeme zvláštnu dobu, plnú napätia a chaosu, kde vojna je viac ako mier, zbrane sú viac ako chlieb, kde okrem vojakov umierajú nevinní civilisti, deti, ženy a starci. Vo vojne ako prvá však vždy umiera pravda! Preto akýkoľvek dosiahnutý mier je vždy viac, ako pokračovanie v nezmyselnej vojne. Len v mieri sa môže rozvíjať hospodárstvo a ekonomická prosperita občanov.
Preto len spoločne a v duchu vzájomného rešpektu a spolupráce, bez vnucovania vôle iným možno nájsť nové hodnoty, ktoré Európu vnútorne posilnia a vzbudia rešpekt jej obyvateľov. Inak hrozí EÚ rozpad.
Preto musia prísť noví nezaťažení politici a predovšetkým štátnici, ktorí ozdravia EÚ a dajú jej nové hodnoty, impulzy a smer v záujme súčasných celosvetových trendov a zachovania mieru.
Pápež František na návšteve v Bratislave tiež povedal, že táto doba nie je epochou čiastkových zmien, ale dobou zmeny epochy. Táto doba nie je dobou politických zmien, ale zmenou samotnej politiky v prospech všetkých ľudí.
Záverom je na mieste položiť si otázku, či nenastala už doba, aby prestali robiť politici politiku pre politikov, finančné a globálne záujmy ekonomickej a politickej oligarchie, ale skutočnú politiku pre občanov, ktorí im ako originálni vlastníci prepožičiavajú moc? Nenastala preto doba opýtať sa aj občanov na oboch stranách Európy, či aj oni súhlasia s narastajúcou militarizačnou politikou ich štátnikov?
Biblickou parafrázou povedané: „hlas ľudu je hlasom Božím...“
Ing. Mgr. Miroslav Kollár, MPH, politický analytik, občiansko-právny aktivista
