Po Víťaznom februári jediní cudzinci boli školení agenti na Univerzite 17.Novembra, /školiace stredisko napr. Iljiča Ramireza zvaného Carlos, líbijských teroristov, hospodárskych pracovníkov čo bolo ďalšie krytie agentov, atď. Žiaden civilný kontakt, okrem mandelinky zemiakovej/amerického chrobáka/ tu nebol. /Načítaj si na gúgli kľúčové slová./
Takýto vystrašený člen bývalého superbloku som až v dospelom veku videl prvého živého Američana a bola to žena.. Privyrábal som si vtedy ubytovaním, lebo "noví" ľudia už pripustili podnikanie. Skutočnosťou bol fakt, že zanechala po sebe telefónny účet 6000 SK. Pre mňa existenčná suma, o ktorej nebolo jasné či ju zanechala úmyselne, alebo z nepozornosti. Jej nástupca Anthony G. žije dodnes v centre Bratislavy rodinným životom a zabudol, že sa stal Slovákom pre obdiv jednej Lúčničiarky na Londýnskom vystúpení. Moje manko 6000 SK zaplatil veľkoryso zo svojho, lebo americká ambasáda nechcela. Svoje riziká si mám vraj znášať sám.Ani o zisk sa nedelím. Keby som tento fakt dal do rúk Pánisovi, predchodcovi vlasteneckých Slovákov, tak z neho vyrobí dôkaz. Viete asi aký...
Ďalšia skúsenosť so Západom bola Veľká Británia. Prvý raz v živote som čítal tabuľky "Ďakujeme, že nevodíte svojich miláčikov na pláž"", "Prepáčte zdržanie na ceste ktorú opravujeme pre Vás" a pod. Porovnal spom to s tým, na čo som bol zvyknutý. "Psov vodiť zakázané","Zákaz vstupu" a všetko pod vyhrážaním...
Ďalšie skúsenosti s nimi som mal v Kosove. Boli tam síce s jednotkami KFOR, ale oni diktovali. Asi tak, ako boja, že budú u nás.Bodaj by to tak bolo.Opravili totiž celú kosovskú jnfraštruktúru.Keď ruský kontingent vojakov, ktorí obsadili letisko a prístup k nemu zastavil premávku a my sme chceli z bezpečnostných príčin stihnúť ešte za svetla americkú, alebo aspoň európsku zónu KFOR, šofér igor K. silný antiameričan, dostal hysterický záchvat. Albánski priatelia, ktorí nás usmerňovali, ho ukľudňovali. "To je tu denne. Prídu Amíci a bude chvíľu pokoj." A tak sa aj stalo. Rusi prestali vyberať "mýto", lebo amíci dobehli aj s Hummerom a guľometom a postavili ich k múru. A zdvihli rampu a rozprávky o zbohatnutí bol koniec.
Igorov postoj k američanom sa akosi menil. Zlomila ho jedna razia na bývalej železničnej stanici. Zastavili nás amíci, že idú námatkovo rozobrať auto do detailov, ktoré určujú oni. Nemôžem opísať Igorove slová, /ku...vy, atď./.Bol zvyknutý na východné razie. Keď ho amíci poprosili aby opustil auto, ešte triumfoval, že či ho bude dávať do poriadku. Dozvedel sa, že sa ničoho nemusí dotknúť, lebo všetko dajú do poriadku. Navyše nás v tom horúcom lete pozvali piod slnečník a ponúkli keksami a studenou minerálkou. To už naňho bolo veľa a stal sa presvedčeným " američanom"".
Keď som toto rozprával v miestnom pube "U Lenina", tak som si všimol väčšinu reakcií. Môj súdruh nepriateľ, ako som nazýval Fera D. lebo bol prívrženec "hejslovákov" mi to povedal do očú. Nie je to pravda! Každý Albánec je díler drog, každý amík ničí mier. Na to nemusí mať medzinárodnú skúsenosť. Veď nebol ani v Rakúsku a nemusí ovládať žiadny jazyk, okrem slovenčiny.
Horšie však je to, že ten istý názor a argumenty mal aj môj "vzdelaný" priateľ a vysvetlil mi, že to som nemohol zažiť a vidieť, lebo je to inak. Tak ako to vidí on. Neobolševik...Dnes mi ich presvedčenie hovorí, aká bola vysoká účinnosť ovládania spravodajských prostriedkov.
Tento model ešte platí na Východe. "Sovietska armáda spolu s bratskými armádami postavili hrádzu američanom v 68 mom a aj teraz...Skrátka sme nepriatelia ,ale sa vtierame do priateľstva...
Márne!
