Počas tzv. balkánskej vojny medzi Kosovom a Belehradom som ihneď ako bolo možné po ukončení najväčších bojov nastúpil s mojim kamiónom, ktorý som nevedel ani šoférovať, pomáhať svojim albánskym priateľom. Jeden z nich bol inžinier ženatý v Poprade a ďalší podobne. Upozornili ma ale na početnú skupinu svojich rodákov, tzv. mafiánov, ktorí boli skutoční. Tak, ako ruskí mafiáni, ktorí v tom čase ovládali Prahu, ale nereprezentovali ruský národ.
Priznám sa, že finančná motivácia bola rovnocenná s túžbou vidieť oblasti dovtedy nedostupné. Bolo to niečo, ako keď som jazdil do Ruska /po rozpade ZSSR/ a konfrontoval som si propagandu, lebo som krátky čas i učil, so skutočnosťou.
Veľmi som sa čudoval, že napr. Andrej Bán nepísal podrobne čo videl, hoci tam bol v ten istý čas. Až potom som pochopil, že verejnosti, ktorá i dnes má presvedčenie sama proti sebe a bez dôkazov, je zbytočné niečo dokazovať. Úsudok bol dopredu, bez diskusie a dôkazov a jednostranný. Tá nenávisť /vtedy to bolo srbofili/ a veci s ňou spojené, museli odradiť každého. Na jednej bese,de v predajni kníh na Kozej ul. vystúpil mladík, zapálený za Srbsko a nenávidiaci "šiptarov" a chcel biť besedujúcich. Skrátka typ nášho poslanca Mazureka, ktorý je váženým poslancom, lebo hádzal kamene do tehotnej matky. Nemala mať inú vieru, inú farbu a bohvie čo tu robila...Bol skrátka rovnaký aj so svojim prejavom, iba o 25 rokov mladší. Dnes je asi u "národovcov", keď sme my ostatní už európania.
V tom období sa podujalo NATO chrániť menšiny v Juhoslávii pred Miloševičom a pod. Srbi v rôznom prevedení ich postavili k múru, nevyhovujúcich postrieľali a keby im NATO vojaci bránili tak aj ich. Svedčia o tom masove hroby a súdne zápisnice.
Napriek žiadosti kosovského vodcu Ibrahima Rugovu Európe o garanciu mieru, vojna vznikla. Našťastie "zlí a odporní Američania" si nepýtali súhlas..Vbehli do konfliktnej zóny, vyhnali ozbrojené nepriateľské kontingenty, urobili poriadok. Dokonca riešili a vyriešili otázky odpadu a túlavých psov, ktorých majitelia zahynuli. Smiešne na mňa pôsobili strážcovia kostolov s tankom, lebo albánci mali tendenciu vyhadzovať pravoslávne kostoly z pomsty do vzduchu. Bola to ukážka objektivity...Protisrbská nálada bola v Kosove tak silná, že albánski priatelia nám poradili hovoriť nemecky, lebo srbsky bolo smrteľne nebezpečné. Mohlo prísť k omylu, lebo slovenčina sa zvukovo podobala srbskému nárečiu. Našťastie môj šofér bol modranský /Modra/ Nemec, fašistického presvedčenia, ale bystrý a milý chlapec. Kotlebovský typ. Ale o ňom a zmene jeho presvedčenia nabudúce.
Preto aj ja si myslím, ako bývalý stredovýchodný príslušník, že je paralela medzi Krymom a Kosovom, iba z technických a inych dôvodov nebolo možné, aby ten silnejší a ešte k tomu Američan, vstúpil na scénu a zabránil politickému znásilneniu. Našim "neomarxistom" a ani 40 rokov vychovávaným laikom nevadí ani to, že Krym bol zabratý a v Kosove iba zastavené vraždenie. Čo myslíte, prečo je najväčšou chybou rozpad ZSSR /Putin/? Prečo Memorial, prečo pomoc zločincovi Lukašenkovi atď.? Ale odpoveď pozná len nedostatočná časť obyvateľstva. Nádejou sú iba tí mladí, ktorí prídu po nás...
