Jeden by povedal, že je to jednoduché a záleží iba na výchove. V niektorých krajinách sa rybárčenie vyvinulo až do športu. Do súťaže medzi rybárom a rybou. Nasvedčuje tomu malá veda okolo druhu udíc a ich príslušenstva. A nielen to. V záujme udržania rovnováhy v prírode, vznikli obmedzenia v dĺžke, období, druhu atď. Časom sa z toho stal šport so svojimi Zväzmi, organizáciami, členstvom, pravidlami a pod.
Sú však krajiny, kde ich stránka férovosti buď nezaujíma, alebo nevyhovuje. Loviť ryby granátom, najlepšie s PTG je predsa najefektívnejšie. Keď sa rybár už v útlom veku presvedčí, že netreba používať rozum, ale granáty, má vyhrané a ušetrí nekonečné úvahy, ako na tú rybu vyzrieť. Vynechá udicu, olovká, silony, navijaky a pod. Samotný výbuch dáva rybárovi pocit moci. A efekt je z hľadiska biznisu neporovnateľný.
Jediný problém je, že po čase vzniká nedostatok granátov, rakiet,alebo rýb. Vtedy prejdeme na novú vodnú plochu a Je To. Ak vyčerpáme vlastné vodné plochy, prejdeme na susedné a tak pokračujeme, kým ryby nezmiznú. Vodná plocha plná rýb plávajúcich hore bruchom nás môže časom uspokojiť, ale aj nemusí a budeme hľadať ďalej.
