Kde zatúlať na svoju ďalšiu cestu? Pýtam sa sám seba koncom roka. Čakajú ma 2 týždne voľna. Chce to niekam kde je teplo, lacno a nejaký ten komunizmus.
Kupujem teda letenky do Indočíny -rozumej Viet nam - mimochodom vedeli ste že sa to píše osobitne?
Pred odletom nás trošku vystraší vírusová panika(píše sa január 2020), ale odolávame a tak koncom januára sedíme v lietadle do ďalekého Da Nangu. Tam kde sa vylodili a spravili si základňu Američania počas vojny vo Vietname.
Cesta je komplikovaná a zdĺhavá, najprv nočná cesta do Budapešti následne 6 hodín letom do katarskej Dohy, tam si počkať 5 hodiniek aby sme si ďalších 8 hodiniek posedeli v lietadle do Vietnamu. Takže v skratke pár drinkov, filmy ani sa nenazdáte (klamem- trpíte dlhú cestu) a ste vo Vietname.
Ubytujeme sa v Hoi An - starobylé mestečko s jedinečnou čínsko -japonskou architektúrou. Hneď doobeda dospávame jet-lag, poobede vyrážame na starých hotelových bicykloch do mesta (podobných libretám).Je tu cítiť vplyv turizmu- domáci sa vám snažia predať kožené výrobky, kávu, bagetu, nalákať vás do reštaurácie, kaviarne, lode. Atmosféra je však uvoľnená a prijemná. Mestský rozhlas hrá do pozadia Vivaldiho a čas vám zbehne ani neviete ako. Nasleduje transformácia Slováka na milionára- vyberáme dongy (vietnamská mena) a po chvíli mám 5 miliónov v ruke. Veľký brat (štát) si však berie 150 000- kam sa hrabú slovenské banky.
Večera-ihneď si obľúbime ich kuchyňu, po nej pravá vietnamská káva v štýlovej kaviarni. Vietnamská káva je cez kovové sitko prekvapkávaná cca 30 ml malá silná (robusta) káva, zaliata kondenzovaným mliekom -salkom. Zdá sa to čudné, ale skutočne to chutí. A nakopne vás- o čom premýšľam celú noc.
Ďalší deň vyrážame na bicykloch (štandardný dopravný prostriedok) na ryžové polia. Míňame politické bilboardy známe a podobne našim spred 89. roku. Vyzerá to až trošku komicky -budovateľské heslá kosák, kladivo a hneď vedľa požičovňa elektro kolobežiek cez aplikáciu. Vidiek je iný- ľudia tu stále ručne sadia a starajú sa o ryžové polia, pomocník je ešte tak byvol ktorý sa tu pasie bežne aj bez dozoru. Pre veľkú časť miestnych je to stále hlavná časť obživy.
Na pláži je život úplne iný -veľké množstvo reštaurácii a na turistov a ich peniaze pripravený obchodníci. Zaujali nás okrúhle bambusové lode.
Poobede narýchlo dohadujeme odvoz cez hotel do pamiatky UNESCO starobylého hlavného mesta niekdajšieho Vietnamu My Son. Tehlové aj niekoľko podlažne stavby ešte z 4. až 14. storočia. Miesto tak zaujímavé že ho trepalo trošku zošpatiť bombardovaním počas vojny. Krátery sú viditeľné a označené dodnes. Večer ochutnávam vietnamské pivo- a chutí mi.
Cez miestneho šoféra sa dostávame do vietnamského disneylandu -Ba Na Hills.
5,7Km jazda lanovkou- mimochodom najdlhšia na svete a sme tam. Komplex je zmes chrámov, záhrad, kolotočov kópii francúzskej architektúry a golden bridge. Most trčiaci z hory ktorý držia obrovské ruky. Akokoľvek gýčovo to znie, možno aj vyzerá, zážitok je to veľkolepý.Cena?25e- drahé hovorí Vietnamec. Myslím na to cestou späť počas 6 km jazdy lanovkou a spomínam na 6 minútovú lanovku na hrebienok za 9e.
Večer navštívime divadelné predstavenie - jedna z mojich hlavných atrakcií Hoi An-u .500 hercov na 25 000 m2.Scéna s obrovskými kulisami, mechanickými slonmi, vodou, ohňom svetlom. Takmer sme o to prišli, pred vstupom zisťujem že mi chýbajú asi 2 e na vstupné. Našťastie predavač ktorý vidí že som vysypal peňaženku kývne rukou a lístky nám predáva aj s nedoplatkom. Po prejdení 100m zisťujem že lístky boli na predstavenie minulý mesiac a predaj vstupeniek je až tu za mostom. Aj na priek tomu sme sa cez turniket dostali a vychutnali si skutočne veľkolepé predstavenie.
