Ma
Malí vládcovia
Nasledujúce riadky platia o dospelých, pre ktorých dieťa nie je iba niečo, čo sa nechtiac na tomto svete vyskytlo.
Aj v dnešnom modernom svete, v ktorom technika je na oveľa vyššej úrovni ako morálka, sú malé kráľovstvá. V jednom z nich žijem aj ja. Som síce so svojou manželkou v úlohe sluhu, ale táto služba je dobrovoľná. Vyžaduje si lásku, cit, trpezlivosť, oddanosť, pokoru... Máme štyroch kráľov a jednu kráľovnú, ktorým sme podriadení. Sú to dary Otcovej lásky, ktoré z vďaky k nemu máme viesť a opatrovať. Nie my sme ich nadriadení, ale oni od mala formujú nás. Pred narodením sa telo ženy prispôsobuje dieťaťu, ktoré sa chystá prísť na tento svet. Po narodení dieťaťa je to opäť dospelý, ktorý slúži malému kráľovi. Prebaľuje ho, kŕmi ho, učí ho chodiť, venuje mu svoj čas. Dieťa nás však často krát svojou hravosťou, čistotou a bezprostrednosťou robí čistejších, veľa krát nás vtiahne z nášho dospelého života, pretkaného našimi chybnými záujmami, do ich čistého detského sveta.
Bol som v škôlke, kde učiteľky zorganizovali vyrezávanie do tekvíc. Boli tam otcovia i matky detí. Pomáhal som synovi vyrezávať a vydlabávať tekvicu a mal som dojem, že je to sen. Dospelí rodičia i učiteľky boli zanietení pomocou tým malým kráľom a kráľovnám s primitívnou prácou s tekvicami. Vládli tam pohoda, pokoj, úsmev, pomoc, bezstarostnosť, fantázia... Tie chvíle boli odrezané od okolitého sveta. Nebol tam zhon, špekulácie, hádky... Bola tam krásna nadriadenosť čistého dieťaťa a dobrovoľná pokora dospelých pred malými vladármi. V detských očiach bolo vidieť iskričky šťastia, ale i z očí dospelých vyžarovala spokojnosť. Mal som dojem, že učiteľky počas tohto času neboli v práci. Boli zanietené a oddané svojmu poslaniu, či povolaniu. Tým poslaním, či povolaním bolo pre ne venovať týmto maličkým a aj rodičom kus seba, kus svojej duše, kúsok šťastia, lásky, pomoci, spolupatričnosti. Neviem, či som niekedy zažil taký pocit, keď v spoločnosti možno tridsať ľudí panoval taký pokoj a dobrá atmosféra.
Ďakujem za tento krásny pocit všetkým. Malým i veľkým.
P.S. V nejakej knihe som kedysi čítal, ako niekto hovorí dospelým niečo také: ,,kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň". Takže asi niečo pravdy bude o čistote detskej duše a škvrnách na duši dospelých.
