Uznesenie,sp.zn.:4 To 28/92,zo dňa 24.júna 1922, Najvyšší súd-SR,podpis:JUDr.Ján Mihál,predseda senátu,strany 7 a 8 a 9 citujem: ,, ...Súd má právo žiadať vykonať dokazy aj o tých čiastkových skutkoch jedného pokračovacieho trestného činu podvodu ,o ktorých sa domnievajú orgány prípravného konania ,že nebol páchaný trestný čin ,keď súd má na vec iný právny názor: pochopiteľne za predpokladu, že v budúcnosti zistí za naplnenú nielen objektívnu ale aj subjektívnu stránku trestného činu.
Je tomu tak skutočne preto,že pri trestnom stíhaní pokračovacieho trestného činu podvodu ide o jeden skutok a prípadné rozhodnutie iba v časti podvodného konania /pokiaľ dokazovaním na hlavnom pojednávaní bude preukázané/ je rozhodnutím o samotnom celku.Preto orgány prípravného konania sú p o v i n n é zistený procesný nedostatok napraviť -odstrániť- a ďalším uznesením doplniť vznesené obvinenie o zvýšenú časť poškodených a obvineného k tejto časti obvinenia vyslúchnuť......
Právny názor orgánov príprávneho konania ,že protiprávnym konaním zo strany obvineného može byť iba konanie vo vzťahu k tým poškodeným ,s ktorými sa obvinený do 5.marca 1991 finančne nevyrovnal a ktorí sa vyjadrili,že im bola sposobená škoda vo vztˇahu k pokračovaciemu trestnému činu podvodu z hmotno-právneho i procesného hľadiska je chybný. ...
Mýli sa prokurátor ak sa domnieva ,že súd takéto právo nemá a že tým zasahuje do obžalovacej zásady prokurátora.Prokurátor podáva na určitú osobu obžalobu pre určitý skutok a súd je viazaný obžalobou iba v tomto smere / § 220 ods.1 Tr.por./....str.9.,...Mestský súd nepochybil a -d o v o d n e-vrátil predmentnú trestnú vec na došetrenie prokurátorovi z predbežného prejednania obžaloby aj v zmysle pokynov,ktoré uviedol v bodoch 2,3a,b,c,,dovodov svojho rozhodnutia. ...ak bude sud po podaní novej obžaloby mocť rozhodnuť./ tu si dovolím poznamenať,že 3,tri, krát,bola obžaloba,na predbežnom prejednaní,sudom odmietnutá/ ...ak sa pochopiteľne preukáže nie len objektívna stránka,ale aj subjektívna stránka obvineného k tomuto trestnému činu,teda ak sa súčasne vyvráti aj jeho obhajoba ako ju doposial prezentuje.
Z uvedených dovodov Najvyšší sud Slovenskej republiky sťažnosť mestského prokurátora v Bratislave podanú proti uzneseniu Mestského súdu v Bratislave z 10.apríla 1992, sp.zn. 1 T 8/92, podľa § 148 ods.1 písm.c/Tr.por. ako -n e d o v o d n u -zamietol, pričom nezmenil ani dovody, pre ktoré bola vec obvineného Miroslava Mikuša vrátená, podľa § 188 ods.1 pism.e/ Tr.por., prokurátorovi na došetrenie."
Dovolím si položiť otázku, právnickej obci Slovenska : Čo može trestne stíhaný občan,ktorým som bol, urobiť a mohol urobiť, keď sud nikdy neprijal obžalobu, pretože prokuratúra konala nezákonne, a ja som bol bezmocný, a tu skrivodlivosť 19.ročnu, prokuratury som musel ,,obstat" pri rozume,ved dcera v čase vznesenia obvinenia /05.03.1991/ išla do prvej triedy ZDŠ, a syn do siedmej triedy ZDŠ. Len vďaka Bohu a mojej viere v neho som to zvládol ako otec,a manžel,vdaka manželke a detom,ktorý vyštudovali vysoké školy, ked absolutne zlyhala tá moc v štáte,vo veci dodržiavania zákona,trestného, ktorou je prokuratura!! Dodnes fungujuca podla vzoru ZSSR.V ČR je to už o inom.
