O čo ide v Severnom Írsku? Ak spomenieme konflikty v tejto krajine, každého napadne väčšinou myšlienka spojená s nepokojmi medzi katolíkmi a protestantmi. Ide skutočne iba o náboženský konflikt?
Počas tej dlhšej doby, ktorú som strávil v Írsku, som navštívil Severné Írsko tri krát. Raz v roku 2004 a dva krát v roku 2005. Moja prvá návšteva Belfastu, hlavného mesta Severného Írska, na mňa veľmi zapôsobila. To, čo som tam videl, som nevidel nikde v Európe. Možno mi to trochu pripomínalo Jeruzalem, aj keď tam som zažil úplné oddelenie Židov a Arabov. Podobná snaha bola aj v Belfaste, oddeliť katolíkov od protestantov. Aspoň tak sme zvyknutí označovať tieto dve skupiny my.
Ulster, ako sa nazýva spomínaná severná časť írskeho ostrova, prežívala ťažké obdobia už od 11. storočia. Už vtedy prichádzali prví bojovníci z Anglicka, aby obsadili úrodné časti zeleného ostrova. Vtedy ešte ani zďaleka nešlo o náboženské rozdiely, keďže v tom čase boli všetci kresťania v západnej Európe katolíci.
Anglikánska cirkev vznikla až v 16. storočí. V roku 1534, po nezhodách s pápežom, sa anglický kráľ Henrich VIII. vyhlásil za hlavu cirkvi v Anglicku. Od toho času existujú anglikáni, ktorí sú vlastne katolíci žijúci na území Veľkej Británie. Katolíci v tom, že si ponechali celé učenie katolíckej cirkvi, čo sa týka sviatostí, katechizmu a ďalších aspektov. No niektoré základné prvky ihneď zrušili. Najmä poslušnosť pápežovi, celibát, a iné.
V roku 1603 začali britské vojská opätovné invázie do Írska. Znovu išlo o pôdu, ale navyše sa pridal nátlak na miestne obyvateľstvo, aby prestúpili k anglikánskej cirkvi. V mnohých revolúciách sa Íri bránili, no zo severnej časti svojho ostrova už britské vojská nevytlačili. Rozhodujúci zlom nastal v 19. storočí, kedy nastal v Írsku hladomor. Briti vtedy Írom pomohli s potravinami, ale zároveň znovu upevnili svoju moc na írskom území. V roku 1916 sa uskutočnilo veľké povstanie, ktoré Briti potlačili. Zo zvyšku povstalcov vznikla v roku 1919 Írska republikánska armáda (IRA) a v roku 1921 sa určili dnešné hranice Severného Írska, ktoré definitívne patrí pod Veľkú Britániu.
Od tej doby prebehlo mnoho konfliktov medzi skupinou IRA a britskými vojskami, najmä v 70-tych rokoch 20. storočia. V súčasnosti je v tejto časti Európy prímerie, no keď som sa rozprával s Írmi, situácia v Belfaste je 50 na 50. Polovica ľudí by chcela pričlenenie Ulsteru naspäť k Írsku, druhá polovica je na strane Veľkej Británie. Jední hovoria o anglickom útlaku, druhí o pomoci v časoch hladomoru. No každý Ír spája tieto problémy s územím, s pôdou, a nie s náboženstvom. Problém katolíkov a protestantov je iba zástierkou. Ide o politiku a nie náboženstvo.
Keď som šiel druhý krát do Belfastu, zašiel som do našej knižnice v Dubline a požičal som si knihu o Severnom Írsku. Pritom som sa porozprával s pracovníčkou knižnice a ona ma dosť vystríhala pred rôznymi nebezpečenstvami. Potom som sa aj v Belfaste rozprával s jedným domorodcom, a ten ma ubezpečoval, že sa nemusím báť, že v meste je mier. Len nech sa nikoho nepýtam na problematiku Severného Írska. Vyzerá to tak, že títo ľudia sú radi, že je pokoj. Ale keby znova začali nepokoje, tak by sa bili. Je to ako časovaná bomba.
Prešiel som i katolícku časť, i protestantskú časť Belfastu. Býval som v tej protestantskej. Každá ulica sa začína rôznymi maľbami mužov v kuklách a s nápismi, ktoré oznamujú, v akej časti sa človek nachádza. Na ulici, kde som býval, bolo niekoľko domov vypálených, so zamurovanými oknami a dverami. Tam predtým bývali katolíci. Aj keď samotní Íri tiež používajú pomenovania "katolíci" a "protestanti", vedia, že nepokoje nezačali kvôli samotnému náboženstvu, ale kvôli pôde. Atmosféra Severného Írska je zaujímavá, najmä v Belfaste. Aj keď dnešným mladým ľuďom je to už jedno. Keďže sa majú vynikajúco, najmä čo sa týka financií, nestarajú sa o politiku. Ani o náboženstvo. No človek nikdy nevie, kedy komu "preskočí" v hlave, a nepokoje môžu prerásť vo vojnu.
