Niektoré rozdiely oproti krčmámna Slovensku sú zjavné hneď pri vstupe do írskeho pubu. Tu sa totižv krčmách nefajčí. Tento zákon prišiel do platnosti 29.marca 2004. Tento dátumsi pamätám podľa toho, že 29.marca mám meniny a v roku 2004 somprišiel do Írska. Presnejšie, toto nariadenie nezakazuje fajčeniev krčmách, ale na pracoviskách. A keďže aj v pube musí pracovaťnapríklad barman, kvôli nemu nefajčia všetci okolo neho. Aspoň takto mi tovysvetľovali Íri. No myslím, že si rýchlo zvykli.
Druhýrozdiel – vo väčšine pubov nie je obsluha. Teda každý si ide pre svoj nápojsám, k barovému pultu. Keď teda vkročíte do krčmy v Írsku, mátepocit, že dosť veľa hostí je v pohybe. U nás na Slovensku sa hýbe ibačašník a tí, čo idú na WC. V írskom pube sa presúvajú k pultutí, čo si idú pre pivo (alebo niečo iné), ďalší už idú s plným poháromv ruke na svoje miesto, niektorí idú na WC a mnohí idú von, predvchodové dvere, aby si zapálili cigaretku. Možno je takýto pohyb dobrý –nenarastie vám tak skoro pivné brucho.
Piatokvečer v mnohých puboch hrá nejaká kapela naživo tradičnú írsku hudbu,niekde sa tancuje, alebo často som zažil čím viac populárnejšie karaoke. Tobola paráda. No sobota a nedeľa v pube je vyhradená sledovaniufutbalu v televízii. Sleduje sa najmä anglická a škótska liga. Piatokvečer a sobotu večer je v centre írskych miest veľa ľudí,v niektorých častiach takmer ako cez deň. Ráno to potom vyzerá akobyvšetky smetné koše vyvrhli svoj obsah.
Pijesa tu naozaj veľa. A pije veľká časť Írov, aj ženy, oveľa viac ako naSlovensku. Videl som toľko opitých žien, ako nikdy predtým. Až som mal pocit,že Slováci sme takmer úplní abstinenti oproti tomuto írskemu nasávaniu. (Ale vrátilsom sa domov na Slovensko a zistil som, že tento pocit bol prehnaný. Pijesa aj tu.) Toto opíjanie sa a odpadky po meste boli asi jediné negatívatých večerov, ktoré som mohol prežiť v puboch, či už v Dubline, alebov iných írskych mestách a dedinách. Pozitív bolo viac. Nielen to, žečlovek nesedí v zafajčenom zadymenom priestore, ale najmä Íri sú veľmimilí a tolerantní ľudia. A to aj vtedy, keď si vypijú. Nikdy somnezažil žiadnu bitku, alebo iný prejav agresie, ani voči nám, čo sme bolicudzinci. Aj keď som do niekoho drgol, omylom, hneď nasledovalo z obochstrán asi desať krát sorry. Na Slovensku by to už bol motív pre riadnu bitku.Vysedávalo sa teda dobre, až na to, že pivo stojí okolo 3,60 – 4,20 eura whisky 4,00 – 4,60 eur. A to aj v obyčajnej krčme.
Nazáver by som rád vzdal hold írskemu pivu Guinness. Je to úplne iný druh piva,na aký sme zvyknutí v strednej Európe (tzv. plzenský typ piva). Guinnessje čierne pivo s horkastou chuťou a s veľmi hustou bielou penou,do ktorej vám často po načapovaní „nakreslia“ niečím buď „shamrock – írskytrojlístok“ alebo niečo iné. Ja som si toto pivo úplne zamiloval. Aj keďv každom pube máte vždy okolo osem čapovaných pív na výber, prípadne cideralebo niekoľko druhov whisky, ja som si vždy dal Guinness a väčšinou nieiba jeden. No, som zvedavý, že kedy nabudúce budem mať túto možnosť. Všetkým doÍrska – Nazdravie! (Sláinte!)
