Keď hľadáme podstatu ľudskéhomyslenia, spoznávame viaceré teórie. Jedna z nich prirovnáva ľudský mozogk digitálnemu počítaču. Mozog je hardware a rozum je software. Všetkyvnemy, ktoré prichádzajú do mozgu, sú spracovávané, a mozog potom riadicelý organizmus človeka. Podobnými procesmi v mozgu človek myslí. Totoponímanie je materialistické. Teda všetko myslenie a celý život človekasúvisí iba s matériou, s hmotným telom. Ak telo umrie, skončí sadefinitívne aj život a myslenie. Rozbijeme hardware a zaniká ajsoftware.
Druháteória je idealistická, pochádzajúca z dualizmu tela a duše. Myslenieprislúcha duši, ktorá je nemateriálna. A pre väčšinu náboženstiev ajvečná. To znamená, že myseľ nie je iba záležitosťou mozgu, ale aj duše človeka.Hardware ostáva ten istý, ale software je určitým spôsobom nezávislý a večný.Ja osobne som zástancom tejto teórie a verím, že môj duch bude žiť večne.Teda že ja budem žiť večne. Aj keď úplnú pravdu nevie nikto a počas tohtoživota sa ju nikto asi nedozvie.
Možnosa ale vede podarí zistiť, ako presne myslí človek a kde sídli jeho myseľ.Možno dokážu, že všetko sa nachádza iba v mozgu človeka. Vtedy sa možnopodarí zostrojiť počítač, ktorý bude myslieť úplne ako človek. Viem, že už ajv súčasnosti dosahujú projekty s umelou inteligenciou celkomzaujímavé výsledky. Ale jedna vec je aspoň pre mňa veľmi podstatná – človek máslobodnú vôľu. Vďaka nej sa slobodne rozhoduje pre čo chce, vynájde nové veci,prežíva taktiež rôzne city, túžby, má fantáziu, atď. A tiež miluje. Neviemsi predstaviť, či toto naozaj dokáže stroj. Preto si ani neviem predstaviť, čitoto všetko je iba záležitosť mozgu.
Javnímam sám seba ako človeka, ktorý má telo a ktorý má dušu. Tento„vynález“ môže byť dielom iba skutočného Stvoriteľa, ktorým je pre mňa Boh.Takto to vidím ja a takto to cítim ja. Tak len smelo vpred, v ústretybudúcnosti, ktorej sa nebojíme.
