Minule som takto našiel ležaťčloveka. Respektíve videl som ho v tme, ako padá na zem. Bol zjavne opitý.Vedel som, že už nevstane. Tak som šiel k nemu, že ho postavím na nohy.Najprv protestoval. Tak som mu povedal, že nie je dobré ležať na chodníku.A pomohol som mu vstať. No potom si radšej sadol na kus betónu. Opýtal sa,ako sa volám. A hneď na to dodal: „Ďakujem, Mirko.“ Odišiel som na chvíľupár metrov ďalej a rozmýšľal som, ako mu pomôcť. V tom prišiel ďalšíchlapík, pomohol mu vstať a išli pomaly ďalej. Verím, že sa ráno zobudilvo svojej posteli.
Večersom nad tým premýšľal. Čo keby tak ležal do rána? Koľko ľudí ostane ležať bezpovšimnutia. Čo ak nabudúce budem ja potrebovať pomoc? Nemusí to byť lenv dôsledku alkoholu. Môže mi prísť zle, alebo ma niekto „klepne“ po hlave.A ak ma aj niekto nájde, povie si: „Aha, mladý alkoholik, bezďák,narkoman.“ Toho pána minule som videl, ako padá. Možno preto som prišielk nemu bližšie. Ale keby som našiel ležať niekoho v kríkoch, alebov tmavom kúte, sám neviem, či by som mal dosť odvahy poskytnúť pomoc.
Niečopodobné sa stalo môjmu nebohému starému otcovi, ktorého večer, na cestez práce, prepadli a on na následky poranení hlavy upadol dobezvedomia. Podľa zaschnutej krvi usúdil lekár, že starý otec tam ležal naulici dlhšiu dobu. Určite šiel niekto okolo. Ale každý si asi myslel, že ide o„oddychujúceho“ alkoholika. Starý otec tento incident prežil, ale do koncaživota ostal čiastočne ochrnutý.
Tohtoleta som zažil na jednom festivale, ako už za tmy jeden opitý mladík ľahol natrávu a ostal ležať. Asi dve hodiny. Väčšina ľudí asi dúfala, že iba spí.A že určite k niekomu patrí. Dav okolo neho skákal a tancovalďalej, koncerty pokračovali, niektorí sa dokonca okolo neho fotili. Čo asi maloodzrkadľovať uvoľnenú a bláznivú atmosféru festivalu. Ja len dúfam, žemladík naozaj iba spal, a že nebol na hranici medzi životom a smrťou.
Podobnúzaujímavosť som videl v správach asi pred mesiacom, kedy v jednomizraelskom meste (tuším to bolo priamo v Tel Avive) na rušnej križovatkezrazilo auto motocyklistu. Následne okolo neho prešlo niekoľko desiatok áuta nikto nezastal. Až po niekoľkých minútach. Motocyklista nehodu neprežil.
No,je to už tak. Sme akýsi nevšímaví, necitliví, bojíme sa o svojubezpečnosť, alebo sa bojíme vynaložiť námahu. Taktiež je pravda, že veľa ľudímá negatívne skúsenosti. Niekto chcel pomôcť a stal sa obeťou pasce. Jasom napríklad zažil, že som dal bezdomovcovi jedlo a on ho zničila zahodil, a pýtal si peniaze. Aj tí, čo majú zlé skúsenostis alkoholikmi, nebudú veľmi nadšene pomáhať ležiacemu opitému chlapovi. Nona druhej strane sa spoliehame, že nám v prípade núdze určite niektopomôže. Stále platí zlaté pravidlo: „Čo chcete, aby druhí robili vám, robte ajvy im. A čo nechcete, aby robili vám, nerobte ani vy im.“
