Začali sme v Zuberci, pri kostole svätého Vendelína:

Presunuli sme sa do oblasti nazvanej Chata Zverovka:

Kráčali sme Roháčskou dolinou...

...až sme prišli k Roháčskemu vodopádu:

Jesenná príroda je mix žlto-červených listov a zeleného ihličia:

Ďalej sme stúpali Spálenou dolinou, smerom na vrch Baníkov:

Tu nás však zastihla ukrutná zima, tak sme sa otočili naspäť:

Našli sme si miesto v závetrí...

...a dobre sme sa najedli:

Kamennou stráňou sme prešli na ďalší turistický chodník...

...a prišli sme k Roháčskym plesám:

Jeden člen našej výpravy si potreboval namočiť prst na nohe:

Toto bol teda najvyšší bod, ktorý sme dosiahli:

Cestou dolu sme natrafili na ďalšie pleso, ktoré patrí k Roháčskym plesám:

Ľudia tu oddychovali a užívali si slniečko a ticho:

Tak sme sa pridali k nim...

Nakoniec sme dlhou dolinou zostúpili a zastavili sme sa v Múzeu oravskej dediny...

Na Roháče sa ešte niekedy určite vrátim a teším na štíty, ktoré sme tam tentokrát nemohli zdolať. No jednoznačne je to jeden z tých krajších kútov Slovenska.