V roku 1997, keď som začal tak aktívnejšie jazdiť s autom, bola maximálna možná pokuta 500.- Sk. V ten rok som dostal raz pokutu za porušenie STOP-ky a raz za prekročenie rýchlosti. Obe pokuty boli po 200.- Sk. Potom som si už najmä na tú STOP-ku dával pozor. Každá pokuta má aspoň trochu výchovný charakter. A pre koho nemá, ten bude porušovať predpisy aj keby sa zdvihla suma pre pokuty neviem ako vysoko.
V rokoch 2004 až 2006 som najazdil pár tisíc kilometrov po Írsku, kde majú úplne iný prístup k previnilcom v doprave. Okolo ciest môžete vidieť tabule s nadpismi: "Speeding? 4 penalty points" alebo "No seatbelts? 4 penalty points". Najprv mi to bolo smiešne a pripomínalo mi to deti v 1. ročníku ZŠ, ktoré dostávajú čierne bodíky. Ale tento systém je tolerantný iba k tým, ktorí nepáchajú priestupky často. Kto nazbiera určitý počet bodov, tuším 12, dostáva sa do problémov s Gardou, teda s políciou. Peňažná pokuta, odobratie vodičského preukazu, preskúšanie z testov, atď. A pokuty sú v Írsku tiež vysoké, ale iba za priestupky, ktoré oni považujú za závažné. Napríklad facka v bare = 1,000.- euro, fajčenie v autobuse, či inom zakázanom priestore = 3,000.- euro.
U nás sa majú zvýšiť pokuty za dopravné priestupky až na 7,000.- Sk. No pre toho šoféra, ktorý ešte nevie dokonale, čo je to úplne zastaviť pred značkou STOP, alebo kto sa bojí zastať, keď vidí oranžovú, alebo zabudne cez deň svietiť, je niekoľko tisícová pokuta prísna. A naopak, tí čo majú veľa peňazí, budú lietať na autách neohľaduplne, ako doteraz.
Najviac ma zarazil výrok prezidenta Policajného zboru, ohľadom zvýšenia pokút až na hranicu 7,000.- Sk. Výhodou vraj bude, že previnilec nemusí zaplatiť na mieste, ale môže zaplatiť šekom. Tak sa vraj predíde úplatkárstvu. No je to smiešne. Ak mi policajt povie, že mám zaplatiť 7,000.- Sk, tak sa s ním samozrejme budem snažiť dohodnúť na oveľa menšej sume, napr. 500.- Sk, aj keď viem, že to pôjde jemu do vrecka. To by asi urobila väčšina ľudí. Čiže čím vyššie pokuty, tým väčšia pravdepodobnosť, že peniaze poputujú nie do štátnej kasy, ale policajtom do vrecka.
Ešte šťastie, že už ma opustila tá mladícka túžba jazdiť rýchlo. Už jazdím kľudne, normálne, predpisovo, s ohľadom na spotrebu a na moju peňaženku.
