V časoch, keď som chodil nazákladnú školu a na gymnázium, bol jediným druhom písomnej komunikácielistový papier. Perom sme na neho písali bežné listy, odkazy, alebo „zamilovanélisty“, či iné vyznania. Tak tomu bolo aj v roku 1995, kedy som maturovalzo slovenského jazyka. S internetom som sa prvý krát stretol v roku1997, a aj to bolo na Ministerstve obrany v Bratislave. V tenistý rok som mal aj svoj prvý mobil, v úplne prvej akcii, ktorú ponúkalaspoločnosť Globtel (dnes už Orange). A tak som sa začal učiť písať slováa vety bez interpunkčných znamienok.
Dnes,keď sú internet a sms-ky bežnou záležitosťou, nerobí nikomu problémprečítať text, ktorý nemá ani jeden dĺžeň a ani jeden mäkčeň. Vyzerá totak, že sa zaobídeme aj bez týchto prvkov našej abecedy. Počas mojich školskýchrokov sme mali také detinské úvahy o tom, či by sa nemohlo zrušiť písmeno„y“ a všade by bolo iba obyčajné „i“. Zjavne sme asi mali probléms týmito písmenami. Dnes už väčšina detí na ZŠ používa interneta mobilné telefóny, a teda nemajú problém používať našu abecedu bezinterpunkčných znamienok. A možno tiež vedú úvahy o tom, že keďvyrastú a budú mať vplyv a moc, zrušia tieto znamienka úplne. Môže sastať, že sa toho dožijeme? No hádam nie.
Mňaaj teraz mýli používanie týchto znamienok, lebo napríklad na blog, alebo doiných prác píšem normálnou slovenčinou, a popri tom píšem maily, alebo mámzapnutý chat, a tam nepoužívam dĺžne ani mäkčene. A tak to občaspopletiem.
Väčšinoudokážeme úplne bez problémov prečítať text, ktorý nemá interpunkčné znamienka.No niekedy vzniknú aj humorné situácie. Napríklad v našom košickomdialekte máme pre chlapca, alebo mladého muža, výraz „šrác“. A minule minapísala kamarátka sms-ku a v nej bola aj táto veta (bez diakritiky):„Bola som tam a bol tam aj jeden srac“. No rýchlo som nevedel, kamv tom poslednom slove mám umiestniť mäkčeň. Takýchto prípadov je ešteurčite viac. Čiže, milá mládež, interpunkčné znamienka sa radšej rušiť nebudú.
