Mať sa navzájom v láske, vosvojom cirkevnom spoločenstve, je krásne. Aspoň teda teoreticky krásne. Nokoľko ľudí sa mi už posťažovalo, že v kostole niektorí ľudia zazerajú poiných, domýšľajú si, vonku potom ohovárajú. Po vyjdení z kostola už strojanepriateľstvá vo vlastných radoch. Je toto vzor pre ostatných, ktorí sa nakatolícku cirkev dívajú zvonku? Ako sa títo navzájom „milujú“? Nečudo, že mnohíľudia nechcú mať s katolíckym kostolom nič spoločné.
Podobneje to vo vzťahu k ostatným kresťanským cirkvám. Aj napriek tomu, že aj oniveria v toho istého Boha a v toho istého Krista, ostávajúv nemilosti katolíkov. No ani z opačnej strany to nie je ružové.Prečo sa ešte zbytočne naťahujú chmáry z minulosti a umelo sa hľadajúďalšie rozdiely? Tí, čo milujú Krista, by mali byť naozaj jedno srdcea jedna duša.
A touž nehovorím o vzťahu k iným náboženstvám. Veď keď aj oni túžia poduchovných hodnotách, sú v celkovom veľkom a pestrom spoločenstveveriacich ľudí, ktorí hľadajú potešenie ducha. Prečo my kresťania máme odporvoči takýmto ľuďom? Pravdaže nie všetci sú takíto protivníci. Ale predsa mnohíkresťania sa stavajú do pozície, akoby našli úplnú pravdu o všetkom. Avšaktakúto pravdu nenájde žiadny človek úplne, kým žije v tomto obmedzenomtele. Kristus ukázal tým, ktorí uverili jeho slovu, cestu k Bohu.A tí ľudia sú šťastní. No iní našli úplne inú cestu a sú tiežšťastní. Hlúposť by bola tvrdiť, že všetci okrem kresťanov budú zatratení,respektíve že nemajú možnosť sa stretnúť s Bohom.
Najviacma trápi vzťah veriacich ľudí voči tým, ktorí neveria v Boha, alebo vočitým, ktorí veria, ale nenavštevujú cirkevné spoločenstvá. Ja mám osobne toľkokrásnych skúseností s ľuďmi, ktorí sú neveriaci. Strávili sme kopec časuna cestách, zažili sme posedenia na pive, aj búrlivé diskusie o Bohua viere. Ale nikto nikoho nechcel nasilu presvedčiť o svojej pravde,vtlačiť mu nasilu svoj názor. Ja ako katolík som sa výborne porozprávals ľuďmi, ktorí majú úplne opačný názor, a som im za to vďačný.Postupne sa mi ukazovalo niečo, čo mali tí ľudia spoločné a čo mi boloveľmi sympatické. Bola to rovnaká túžba po dobre. Dobro je najvyšším cieľommnohých ľudí, či už veriacich alebo neveriacich. Pre mňa títo ľudia tvoria moješiršie spoločenstvo, ktoré nerobí rozdiely a ktoré žije vo veľkompriateľstve. O všetkých ľuďoch, ktorí hľadajú dobro, môžeme povedať, hľa,ako sa milujú. V dobrej partii priateľov vidno tú krásu a lásku. Bezohľadu na to, či je niekto katolík, evanjelik, kalvín, judaista, moslim,budhista, alebo neveriaci. S dobrými ľuďmi je dobré si sadnúťk dobrému pivu a dobre sa porozprávať. Takáto láska by mala byť ajv každom cirkevnom spoločenstve a medzi týmito spoločenstvaminavzájom. Hľadať to, čo nás spája.
Jamám rád všetkých ľudí, lebo som zažil rôzne národnosti a rôznevierovyznania, býval som medzi rôznymi ľuďmi. Všade sa nájdu ľudia dobría menej dobrí. Dobrých ľudí má každý rád a práve na takýchto ľudímôžem aplikovať aj dnešné Ježišove slová o tom, aby sme sa navzájom milovali.Každý sa rád pozerá do očí, z ktorých vyžaruje dobrota. A každý mádobrý pocit z ľudí, ktorí sa majú navzájom v láske, úctea rešpekte. Tak skúsme mať v láske každého človeka, bez ohľadu najeho vierovyznanie, stav, národnosť, či názorové zmýšľanie. Sme ľudia. Všetci.
