Je to jeden z najhorších pocitov, kedy vám niekto povie: "Ty si môj dobrý priateľ. Mám ťa rád." Ale v duchu si myslí niečo iné. A nakoniec sa láska zmení v zlo, závisť, nenávisť. Koľkokrát naše vzťahy začínajú oslavnými rečami, ktoré sú prázdne. Koľkokrát prejavujeme náklonnosť iba vtedy, keď úplne egoisticky to vyhovuje iba nám. Ale keď sa to prekrúti v nevýhodu, aj my prejdeme na opačnú stranu. Taký priateľ je nanič, ktorý je priateľom iba vtedy, keď je to jemu výhodné. Kričať najprv "hosana" a hneď potom "umri, nechcem ťa", ukazuje o prázdnote priateľstva, o jeho neexistencii. Tak, ako vo vzťahu medzi ľuďmi, podobne aj vo vzťahu k Bohu. Ak ho potrebujeme iba vtedy, keď čakáme pomoc, keď je nám nedobre, je čisto jednostranné. Ale keď sa treba Boha zastať, vtedy radšej cúvneme, alebo sa postavíme na stranu tých, čo sú proti Bohu. Aj od Cirkvi, keď požadujeme krst svojho dieťaťa, alebo sobáš, vyhľadáme kňaza. Ale potom už o kňaza ani nezakopneme, prípadne do neho kopneme spolu s tými, čo sa vysmievajú cirkvi. Áno, aj takúto podobu má dnešné "hosana", ktoré sa rýchlo mení na "ukrižuj ho!" Skutočný priateľ je priateľom v dobrom aj v zlom. Tí, čo kričali sláva a o niekoľko dní nadávali a pľuli, neboli skutoční Ježišovi priatelia. Akými priateľmi sme my? Nielen vo vzťahu k Bohu, ale aj vo vzťahu k ľuďom? Prv než poviem niekomu "ľúbim ťa, mám ťa rád, pôjdem s tebou vždy a všade", je dobré si premyslieť, či to myslím naozaj vážne. Lebo inak to neskôr zabolí. Práve preto začína dnes Ježiš trpieť. Aj keď ľudia mu mávajú, on už číta v ich mysliach, že to nemyslia od srdca a rýchlo to zmenia. Keď ťa podrazí kamarát, alebo ťa opustí niekto, o kom si si myslel, že ťa má rád, veľmi to bolí. Preto sa pozrime, komu každému vravíme "hosana, sláva", a dbajme na to, aby sa to nezmenilo v "ukrižuj". Aby druhá strana nikdy netrpela. (Ježišu prepáč, keď som aj ja niekedy stál medzi tými, ktorí kričali proti tebe, nadávali a pľuli.)
