V írskom Dubline som odseptembra 2004 do februára 2007 dosť dobre spoznával túto krajinu a mentalitujej obyvateľov. Aj keď počas tejto doby boli aj mesiace, ktoré som bol doma naSlovensku, predsa som tam len strávil dostatočne dlhý čas na to, aby som siutvoril ucelenú predstavu o Írsku. A ako veriaci človek samozrejme ajo náboženskej situácii.
Veľasom sa o ich katolíckej viere rozprával s bežnými Írmi. Aj keďo problémoch v Severnom Írsku sa nechceli baviť. Íri sú predovšetkýmkatolíci. Konkrétne 98% Írov patrí do katolíckej cirkvi. Je to tradične silnekatolícka krajina. Avšak väčšina z nich dáva pokrstiť svoje deti nakatolícku vieru iba z určitej hrdosti. Správny Ír musí byť katolík. Idenajmä o jasné odlíšenie sa od britských protestantov. No skutočnýpraktický život veriacich katolíkov v Írsku je ďaleko odlišný od toho, čoby malo reprezentovať číslo 98%. Ale napokon, každý má slobodnú vôľu, môže žiťako chce.
Keďsom v Írsku, v nedele, navštevoval kostolík na okraji Dublinu, kdesom býval, bolo v ňom vždy iba niekoľko ľudí. Tak asi 30 až 40.A pritom tá časť mala niekoľko tisíc obyvateľov. Je pravda, že v tejčasti bol ešte jeden kostolík, ale v ňom bola podobná situácia. Vtedy somzačal chápať, že tých 98% katolíkov chce mať od svojej cirkvi pokoj. Úplne imstačí iba pocit hrdosti, že sú katolíci.
V Dublinesom však našiel aj katolícky kostol, kde bolo každú nedeľu plno. Úplne plnýkostol. Tam sa aj stretávajú Slováci, ktorí v Dubline žijú. Asi im plnýchrám pripomína domov. Ide o Kostol sv. Františka Xaverského na GardinerStreet Upper, Dublin 1. Kostol spravujú jezuiti. Prečo sú tieto omše taknavštevované? Ide o gospelové omše, na ktorých vystupuje asi 40-člennýgospelový zbor. Ich spev je nádherný, často spievajú aj moderné piesne,napríklad od kapely U2. Spev je sprevádzaný tlieskaním a tancom. Počasomše sú v strede chrámovej svätyne, preto kňaz a jeho liturgia miernezaniká. Tak som mal pocit, že mnohí ľudia sem chodia kvôli kultúrnemu zážitku.
Koľkopercent katolíkov v silne katolíckom Írsku navštevuje kostol? Nezisťovalsom to presne, ale je to naozaj málo. Určite menej, ako u nás naSlovensku. Keď som sa pýtal Írov na tento problém, vraveli mi, že preddvadsiatimi rokmi bola situácia iná. V krajine bola chudoba a dokostola chodil každý. Áno áno, topiaci sa aj slamky chytá. Ak už má človekvynikajúci plat a zázemie, nepotrebuje prosiť Boha o pomoc.A ďakovať akosi zabúda.
Noproblém som v Írsku videl aj v niečom inom. Katolícka cirkev je tamsilne spätá so štátom. Asi sa veľmi spoliehajú na to číslo 98%. Presadili mnohécirkevné zásahy do života všetkých občanov. Napríklad ešte stále sú tam strednéškoly pod dozorom cirkvi, rozdelené na chlapčenské a dievčenské školy, kdevšetci žiaci musia nosiť uniformy. Povinné náboženstvo, povinné omše.A autoritatívny prístup k tomu. Podľa mňa práve toto najviac odrádzaľudí od kostola. Mladí Íri, keď dovŕšia 18 rokov, sú tak zhnusení cirkevnýmiautoritami, že majú značný problém s pravidelnou návštevou kostola.
Ako je to u nás naSlovensku? Respektíve ako to bude v blízkej budúcnosti? Katolíkov jeu nás okolo 65 – 70%. Začína ekonomický rast, príde sekularizmus zozápadu, rôzne myšlienky z východu. Ale na toto sa nemôžeme vyhovárať. Niekvôli tomu opúšťajú veriaci kostoly a život v cirkvi. Tak, ako som tovidel v Írsku, tak je to aj u nás. Ľuďom sa hnusia rôzne vyjadreniaa nátlaky zo strany vedenia katolíckej cirkvi, u nás predovšetkýmrímskokatolíckej cirkvi. Najmä keď sa niečo presadzuje nasilu.S niekoľkými ľuďmi, ktorí prestali chodiť do kostola, som sa rozprávalv nedávnej minulosti. Nikoho nesklamal Boh. Sklamala ich cirkev. Či už vyjadreniabiskupov, alebo prístup ich miestneho kňaza. Bol som z toho veľmi smutný,a je to škoda, že nie každý má možnosť stretnúť aj dobrého kňaza. Ja mámto šťastie, že poznám pár skvelých kňazov. A stále si myslím, že je viactých dobrých, ako tých menej dobrých, kvôli ktorým veriaci prestávajú chodiť dokostola. Len je škoda, že tí dobrí sa nedostanú vyššie v hierarchiicirkvi, to jest na miesta, kde by mohli niečo zmeniť.
