Na prelome rokov 2006 a 2007sa konalo v Záhrebe stretnutie kresťanov, organizované komunitouz Taizé. Na konci tohto stretnutia dostala každá zúčastnená krajina IKONUPRIATEĽSTVA. Ide o kópiu originálu z Egypta, zo 6. storočia. Na ikoneje zobrazený Ježiš, ktorý priateľsky drží za plecia iného muža. Táto symbolikaJežiša ako priateľa je veľmi vzácna a veľmi presná. Keďže potomnasledovali obdobia, kedy sa Ježiš zvýrazňoval predovšetkým ako vládca nebaa kráľ, mnohým ľuďom sa zafixovala mylná predstava prísneho Ježiša, kráľaalebo sudcu. Ale keď čítame evanjeliá, môžeme vidieť veľkú lásku Ježišak ľuďom, ku všetkým ľuďom, či už to boli hriešnici alebo tí, ktorí vosvojom živote už zavrhli Boha.
Keďby som sa teraz opýtal, či je pre teba Ježiš priateľom, už akoby som hneď videlaj odpovede typu: „Ježiš nie je môj priateľ!“, „Nechcem mať s tým ničspoločné!“ a „Prečo mi tu nasilu vnucuješ Ježiša za priateľa?“. Ale na druhejstrane viem, že rovnako veľa je aj pozitívnych odpovedí, lebo kvantum ľudízažilo vďaka Ježišovi rôzne dobrá.
Vyzeráto tak, akoby neexistovalo priateľstvo medzi tými, čo veria v Bohaa tými, čo neveria. Ale v praxi to tak nie je. Milý čitateľ, pozri saaj ty do radov svojich dobrých priateľov a ak si veriaci, nájdeš tamurčite aj neveriaceho človeka. A ak si neveriaci, určite poznáš nejakéhokresťana, o ktorom povieš, že tento je normálny a je dobrý kamarát.Ja to vidím okolo seba a najmä mám s tým aj osobnú skúsenosť. Ja somveriaci, ale medzi mojimi dobrými kamarátmi sú aj tí, ktorí vôbec neveriav Boha, alebo takí, ktorí veria v Boha, ale nechcú mať nič spoločnés cirkvou. Nikomu nevadí, že som veriaci, a veľmi dobre si rozumieme.Prečo? Jeden rešpektuje druhého. A aj keď niekde pri pive dokážeme viesťfilozofické debaty o Bohu a cirkvi, ostávame priateľmi, lebo niktoz nás nasilu nevnucuje druhému svoj názor. A myslím, že preneveriaceho človeka je toto najlepší kontakt s cirkvou, alebos Ježišom (v ktorého on neverí). Určite lepší, ako keby som ho nasiluťahal niekde do kostola. Takto sa navzájom rešpektujeme, ostávame priateľmi,a obe skupiny máme radosť, že sa môžeme stretnúť aj s iným názorom.
Prečosú moji priatelia dobrými priateľmi? Najmä preto, že sme spolu strávili kopec času,počas mnohých rokov. Prežili sme spolu dni i noci, chvíle veseléi smutné, i tie, kedy sme si museli navzájom pomôcť. Objavili smev sebe navzájom toho človeka, ktorý je nám blízky. Bez ohľadu na to, či jejeden veriaci a druhý neveriaci. A prečo je Ježiš mojim dobrýmpriateľom? Presne pre tie isté dôvody. Prežili sme spolu mnoho dní a nocí,chvíle veselé i smutné, a povedali sme si všetko, čo sme chceli. Aleaj napriek tomu, že mám krásne zážitky s Ježišom, nebudem ich nasilu vnucovaťtomu, kto v Boha neverí. Podľa mňa Ježiš aj toho neveriaceho človeka užteraz drží priateľsky za plecia. Ak existuje priateľstvo medzi neveriacima veriacim človekom, musí existovať priateľstvo aj medzi neveriacima Ježišom. Ja verím, že keby tu Ježiš teraz bol, sadol by si s nami,s veriacimi i neveriacimi, a viedli by sme dobrú diskusiu,o všetkom. Určite by nás každého pochopil a nikomu by nič nasilunevtláčal. Je veľmi dobré všetko riešiť priateľsky.
Tátoikona putuje v týchto dňoch po Slovensku a mňa veľmi teší, že som sa moholna túto ikonu dívať včera večer, u nás v Košiciach. Uvedomil som si,že všetci moji priatelia, vrátane Ježiša, mi dávajú veľmi veľa. Ale možno somsi predsa ešte dostatočne neuvedomil, že Ježiš mi dáva najviac.
