Celé svoje detstvo, základnúi strednú školu, som prežil ako neveriaci. Pamätám sa, ako som savysmieval spolužiakom, ktorí chodili do kostola. Keď som sa dopočul, že bolonejaké veľké spovedanie pred sviatkami, naschvál som ich ďalší deň provokoval,aby konali zlo. Počas štyroch rokoch na gymnáziu sa k môjmu štýlu životapridali cigarety, alkohol, výtržnosti po meste, hokej a futbal,vysedávanie v krčme. Mal som kopec kamarátov a bolo mi dobre. Ale toasi iba preto, že som nepozeral veľmi do budúcnosti. No keď som mal 18 rokov,začal som premýšľať nad tým, že raz sa ožením a založím si rodinu,a tým pádom sa zmení aj spôsob môjho života. No akosi som si nevedelpredstaviť žiadnu z tých „dievčat od piva“ ako manželku či matku detí. Taksom pomaly menil rebríček hodnôt. To bol taký prvý impulz, kedy som začaltrochu obdivovať ľudí, ktorí verili v Boha. Po maturite v roku 1995som nešiel hneď na VŠ. Chcel som ísť na rok do zahraničia, ale to nevyšloa ostal som pracovať v Košiciach. Vtedy som sa rozhodol, že začnemchodiť do kostola a nechám sa pokrstiť.
Prečosom si vybral práve rímskokatolícku cirkev? Úplne presne neviem. Asi aj preto,že v strede centra Košíc je mohutný rímskokatolícky Dóm svätej Alžbetya do neho som pár krát vkročil aj ako neveriaci. Lákala ma zvedavosť,najmä počas vianočných sviatkov. Inak, v našej rodine máme ekumenický anárodnostný mix. Babka z otcovej strany je gréckokatolíčka spod Tatiera dedo bol rímskokatolíckeho vyznania z juhu Slovenska.Z maminej strany babka je kalvínka z Maďarska a dedo bolgréckokatolík z Ukrajiny. Môj otec je katolík a mama kalvínka. Ale dokostola chodili jedine otcovi rodičia a to práve do Dómu sv. Alžbety. Ajto ma teda motivovalo. A taktiež aj návšteva pápeža Jána Pavla II. naSlovensku, v júli 1995. Keď bol pápež začiatkom júla 1995v Košiciach, mal som jazdu v autoškole a stáli smev zápche. A ja som hromžil na túto návštevu. Ale o niekoľkotýždňov neskôr som si so záujmom prečítal jeho kázne a posolstvá. Tak savo mne definitívne prebudil záujem spoznať Boha a ľudí, ktorí veriav Boha.
Definitívnesom sa rozhodol pre krst, ktorý som mal v apríli 1996 v Dóme svätejAlžbety v Košiciach. Odvtedy som spoznával kopec úžasných ľudí. Mal somšťastie, že som nespoznal žiadne „smutné oči, bledé líčka, jednoducho katolíčka“.Ani žiadnych iných čudákov. Spoznal som veselých mladých ľudí, úplnenormálnych, s ktorými sa dalo ísť aj na pivo, aj porozprávať sao všetkom. Podobne som mal šťastie na veľmi dobrých kňazov. Bolo to vtedymožno také veľké nadšenie a tá bublina samozrejme spľasla. Človek spoznalaj negatívne stránky. Ale jedna vec bola dôležitá, a to fakt, že somspoznal to jadro, okolo ktorého sa točí celá viera, cirkev, šťastie, radosť,život. Spoznal som Boha a preto som veľmi veľmi šťastný.
Týchjedenásť rokov môjho kresťanského života bolo naozaj pestrých. Chcel somohlasovať Boha všetkým ľuďom, chcel som sa stať kňazom, tri roky som strávilv Kňazskom seminári, potom som si toto rozhodnutie rozmyslel. Slúžiťa ohlasovať sa dá aj iným spôsobom. Ale vďaka cirkvi som spoznal veľa ľudía veľa miest po svete. Ja veľmi rád cestujem a tu sa mi dostalo veľapríležitostí vidieť svet práve vďaka cirkvi. Aj so samotným pápežom JánomPavlom II. som mal možnosť sa stretnúť na mimoriadnej audiencii v Rímetrikrát, v rokoch 1996, 2000 a 2003. Ale samozrejme všetko toto midáva ešte niečo oveľa viac – dáva mi to cestu k Bohu, nádej na večný života zmysel celého môjho života. Už nikdy nebudem nešťastný, kým mám Boha prisebe.
Keďsom napísal, že som šťastný, pretože som kresťan, nechcel som tým povedať, žejedine kresťan môže byť šťastný. Ja osobne som našiel toto šťastie práve cezučenie Ježiša Krista. Ale mal som možnosť spoznať aj ľudí, ktorí veriav Alaha, v Budhu, alebo sú židovského náboženstva. Mám k nimveľkú úctu, rovnako aj ku všetkým kresťanským cirkvám. Najmä preto, že našimľudským rozumom nikdy úplne nepochopíme, kto má úplnú pravdu. Ostáva nám ibaveriť. A taktiež mám stále veľmi dobrý vzťah aj k ľuďom, ktoríneveria v Boha, lebo viem, že tiež na to majú svoje dôvody. Viem to, lebosom bol taký istý. Ďakujem tým, ktorí ma vtedy neodsúdili. Preto ani ja nikohoneodsudzujem. Len som chcel povedať všetkým, že som naozaj veľmi šťastný, žesom spoznal Boha. Vďaka aj Tebe, Bože!
