Tieto stretnutia sú organizované bratmi z komunity Taizé, ktorá pôsobí v rovnomennom francúzskom mestečku, a založil ju už zosnulý brat Roger, evanjelik. Okrem možnosti stráviť týždeň alebo aj viac, priamo v Taizé, organizuje táto komunita stretnutia na prelome kalendárneho roku, vždy v inom európskom veľkom meste. Ide o akcie s ekumenickým charakterom, keďže aj členovia komunity, aj účastníci stretnutí, sú z rôznych kresťanských cirkví. Atmosféra jednoty vracia charakter kresťanstva do čias prvotnej cirkvi, kedy sa nehľadali rozdiely, ale veriacich spájala hlavne modlitba k jednému Bohu, v spoločnom vyznávaní tej istej viery.
Ja som sa zúčastnil týchto "silvestrovských" stretnutí päť krát, posledných päť rokov. Po Paríži, Hamburgu, Lisabone a Miláne nasledovalo tentokrát stretnutie v Záhrebe. Aj keď ide o stretnutie mládeže, netreba si predstavovať nejaké stretnutie detí. Väčšinou ide o vysokoškolákov alebo pracujúcich ľudí. Tak to bolo aj v našej partii, cestujúcej zo Slovenska.
V Záhrebe sa nás zišlo 40 tisíc ľudí, z celej Európy, a hlavne z rôznych cirkví. Tieto stretnutia trvajú päť dní. Mladí sú rozdelení do farností, približne po sto ľudí. Čiže zapojené boli aj okolité obce a dediny okolo Záhrebu. Ranný program prebiehal v samotnej farnosti, kde išlo väčšinou o zdieľania v malých skupinkách, o výmeny názorov a skúseností, či už medzi jednotlivými národmi alebo cirkvami. Poobedňajší program mohol využiť každý ako chcel. Konali sa rôzne akcie po meste, alebo kto chcel, mohol si vytvoriť vlastný program. Večer sa už takmer všetci, teda 40 tisíc ľudí, zhromaždilo na jednom mieste, v halách veľkého výstaviska, kde bola večera a spoločné modlitby. Viete si predstaviť, ako to vyzerá? 40 tisíc ľudí na jednom mieste konzumuje večeru? Samotné oslavy príchodu Nového roka prebiehali opäť vo farnostiach. Do polnoci modlitby a po polnoci zábava.
Ktoré boli najkrajšie momenty pre mňa? Chorvátska rodina, v ktorej sme bývali traja Slováci, bola veľmi pohostinná. Za tých päť dní sme denne museli ochutnávať všetky mieste jedlá a nápoje. Silvestrovská zábava bola tiež pripravená veľmi dobre. Aj keď ja nie som tanečný typ, zabával som sa vynikajúco. Večerné spoločné modlitby so spevmi Taizé, ktoré boli denne počas tých piatich dní, ma dokážu každoročne veľmi osloviť a povzbudiť. Rovnako aj diskusie s mladými ľuďmi z iných krajín. Tak ako je jeden Kristus, aj na tomto stretnutí bolo cítiť, že sme jedno telo, nech už sme z akéhokoľvek národu či vierovyznania. Keď napríklad katolík dokáže urobiť krok bližšie k inému kresťanskému vierovyznaniu, dokáže urobiť podobný krok aj k islámu, judaizmu, či k neveriacemu človeku. A toto vzájomné porozumenie môže pomôcť najmä súčasnej dobe.
Prikladám niekoľko fotiek z tohto stretnutia v Záhrebe:
Večerné spoločné modlitby a spevy prebiehali vo veľkých halách:
Vpredu sedeli bratia z komunity Taizé:
Centrum Záhrebu, v pozadí katedrála:
Interiér katedrály:
Mestečko Dugo Selo, pútnické miesto k sv. Martinovi, so zrúcaninami starobylého kláštora:
Lanovkou sme sa vyviezli do lyžiarského centra. Cesta trvala pol hodinu hore, rovnako aj dole:
Predposledné večerné modlitby boli so zažatými sviecami:
Po piatich dňoch nám neostávalo nič iné, iba sa rozlúčiť:
Tak tentokrát to bolo Chorvátsko. O rok sa stretneme vo Švajčiarsku, v Ženeve... Dovidenia!
