Nie je ťažké nájsť negatívne príklady hocičoho, čo nefunguje podľa našich predstáv a podľa našich pôvodných plánov. Tým hocičím môže byť aj Európska únia. O to viac sú cennejšie opačné, pozitívne príklady. Ak vieme, že v základoch Európskej únie funguje princíp solidarity, tak na tento nosný princíp treba poukazovať stále a nepretržite. Samozrejme, že nestačí iba poukazovať, ale tento princíp a jeho ducha treba poznávať, pestovať, posilňovať a rozvíjať. Pretože náhodná nie je ani Európska únia, ani princíp solidarity a ani ich spoločná väzba.
Ľahšie sa spochybňuje, kritizuje, intriguje a konšpiruje. Preto neprajníci a nepriatelia Európskej únie majú ľahšiu robotu ako tí, ktorí ju chcú budovať a rozvíjať. A vieme, že neprajníkov je viac ako dosť. Od Ruska a Číny vo svete, až po rôznych komunistov a fašistov v domácich politických stranách, nehovoriac o presvedčených, alebo zmanipulovaných jednotlivcoch, ktorí Európsku úniu zaslepene nenávidia.
Krátky predchádzajúci úvod je ľahkým zdôvodnením prečo využiť budúci rok 2021 na pripomenutie si významnej udalosti našich dejín z roku 1271. Ak uznáme, že dejiny Uhorska sú aj našimi dejinami, tak táto udalosť sa týka celého Slovenska. Ak to neuznáme, tak 750-te výročie sa týka iba tých častí terajšieho Slovenska, ktoré osídľovali prisťahovalci z vtedajšej západnej Európy a ktorých dnes veľmi zjednodušene označujeme ako saskí Nemci, spišskí Sasi, alebo jednoducho nemeckí osadníci. Typickým regiónom Slovenska, ktorý by si toto okrúhle výročie mal pripomenúť je Spiš. Jeho najväčší rozmach a obdobie najväčšej slávy (na ktorú je doteraz bez zvláštnych zásluh hrdý a pyšný) by nebol možný bez nenahraditeľného vkladu prisťahovalcov zo Sliezska na sever Spiša, z Flandier na stredný Spiš, z Bavorska na južný Spiš a kvôli väčšej pestrosti z Valónska do Spišských Vlách. Práve takto o tom píše nedávno zosnulý významný historik zo Spiša pán Ivan Chalupecký[1]. V každom prípade, osídľovanie Spiša (a ďalších regiónov terajšieho Slovenska) prebiehalo v období od 12-teho do 14-teho storočia, pričom jeho najväčší rozmach bol v polovici 13-teho storočia po vpáde Mongolov (1241 – 1242), ktorí po sebe zanechali veľmi spustošené územie. Vráťme sa k nemeckým osadníkom, ako o nich píše Ivan Chalupecký: „Silný príliv kolonistov po mongolskom vpáde a na druhej strane aj stále rastúca moc župy si vynútili úpravu ich privilégií Štefanom V. listinou z 24. novembra 1271. Uvedené privilégium im zaručuje ďalekosiahle výsady. Predovšetkým ich oslobodzuje od všetkých poplatkov, daní a dávok, za čo sú povinní odvádzať ročne na deň sv. Martina 300 hrivien striebra budínskej váhy ako teragium (pozemková daň). ... Ako odmenu za krv, ktorú už predtým vyliali v službách kráľa, dostávajú právo zvoliť si spomedzi seba župana alebo richtára, ktorý ich má spolu s hradným županom vo všetkých záležitostiach súdiť v ich hlavnom meste v Levoči, a to na základe ich vlastného práva[2].“[3] O tejto významnej udalosti píše aj ďalší významný slovenský historik a znalec Spiša Martin Homza: „25. augusta 1271 Štefan V. vstúpil do spišských dejín udelením kolektívneho privilégia pre spišských Sasov.“[4]
Či už boli privilégia udelené 25. augusta, alebo 24. novembra 1271, nie je pre nás v súčasnosti až také dôležité. Rozhodujúce je, že boli udelené v roku 1271, čo znamená, že budúci rok môžeme osláviť naozaj okrúhle 750-te výročie udelenia týchto privilégií.
O význame okrúhleho výročia môžu rozprávať nielen historici, ale aj politici a všetci tí, ktorí svoj život kultivujú kultúrou a neprestávajú hľadať základy svojho civilizačného ukotvenia.
Výročie nám môže pripomenúť aj to, že spustošené, zanedbané alebo znevýhodnené regióny existovali aj v minulosti a aj vtedy sa hľadal spôsob ako ich oživiť, pozdvihnúť a rozvinúť. Príkladom je Spiš. Prečo sa nepoučiť aj z takto vzdialenej minulosti, ktorá presahuje hranice Slovenska a je príkladom spolupráce medzi ľuďmi rôznych krajín vtedajšej Európy. Podoba s prítomnosťou nie je náhodná: zanedbaný Spiš vtedy aj dnes, prírodné bohatstvo na Spiši vtedy aj dnes. Medzi dnešné výhody Spiša patria ľudské zdroje, schopnosti a skúsenosti vzdelaných ľudí, ktorí nemusia čakať na nových osadníkov. Príležitosťou pre Spiš sú múdre rozhodnutia predstaviteľov dnešnej výkonnej moci, ktoré budú odvážne a veľkorysé. Presne tak, ako bolo privilégium odvážne a veľkorysé pre spišských Sasov v roku 1271.
Budúci rok môžeme osláviť myšlienku odvahy a veľkorysosti Štefana V. Jeho listina privilégií pre spišských Sasov naštartovala obrovský všestranný rozvoj regiónu Spiša. Svojím dôsledkom, vážnosťou a inšpiráciou ide o významnú udalosť európskeho významu. Poučme sa z nej a využime túto príležitosť!
[1] CHALUPECKÝ, I.: Prehľad vývoja verejnej správy na Spiši in: BROSTL, A., POLLÁK, M. eds.: Ľudské práva a slobody na Spiši v minulosti. Levoča, OZ KRÁSNY SPIŠ, 2017, s. 15 - 18
[2] Pozri PAPSONOVÁ, M.: Spišské právo – Zipser Willkur in: BROSTL, A., POLLÁK, M. eds.: Ľudské práva a slobody na Spiši v minulosti. Levoča, OZ KRÁSNY SPIŠ, 2017, s. 53 - 161
[3] Tamže, s. 35
[4] HOMZA, M.: Politické dejiny Spiša do začiatku 14. storočia in: Historia Scepusii Vol.I, Bratislava, Krakow, Katedra slovenských dejín UK FiF Bratislava a Instytut Historii Uniwersytetu Jagiellonskiego Krakow, 2009, s. 157
